Bol mrazivý deň. Všetci ľudia chodili v pároch, akoby sa každý
bál vkročiť do tej prázdnoty sám.Bola som v meste nová. Nikoho som nepoznala.V kabelke som mala iba fotoaparát a zopár
drobných. Prechádzala som sa po tom mrazivom meste a čoraz viac som si uvedomovala tú nostalgickú samotu. Vybrala som sa po stopách historických pamiatok, ktoré som si aj starostlivo nafotila. Mráz bol neznesiteľný. Nevedela som ako sa mám aspoň trochu zohriať. Do hotela sa mi ešte stále nechcelo ísť, tak som sa poobzerala po nejakej kaviarni. Na rohu ulice bola celkom sympatická mala kaviarnička. Vošla som dnu.
Sadla som si k oknu, pretože práve začalo snežiť a so zasneným pohľadom som sledovala padajúce vločky. Zrazu ma z môjho sna vyrušila elegantná čašníčka. Objednala som si biely čaj a punčový zákusok. Z mojich líc sa dalo dokonale vyčítať že som hladná, pretože keď som si odhryzla zo zákusku, jamky na lícach sa mi prehĺbili a začala som sa usmievať. Nebol to len hlad,ale aj príčina toho, že punčové rezy som mala neskutočne rada. Keď som si tú neskutočnú chuť dovychutnávala, zamávala som na čašníčku,pretože som chcela zaplatiť.
Z úmyslom že sa sem vrátim opäť, som spokojná odchádzala.Zabuchla som dvere zo zvončekom a znova som sa poobzerala po meste. Na moje prekvapenie už nebolo také prázdne a neznáme, ale v srdci som cítila že je krásne. Po zasneženej
ulici som kráčala až do hotela, v ktorom som opäť zatúžila vybrať sa do tej kaviarni. Proste niečo ma tam silno priťahovalo. S úsmevom na perách som si ľahla do mäkkej postele a ocitla som sa v sne...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sprejerka01
4. 4.apríla 2011 11:01
3
A prečo si nešla do kaviarni hotela v ktorom si spala možno že by bola ešte zaujímavejšia !
Napíš svoj komentár