tou, ktorá skončila depresiami a veľkým smútkom.
Musela som sa vzdať samej seba, ak som chcela zabudnúť
to, kým som predtým bola, už nemôžem si spomenúť.
Nespoznávam svoju dušu, myseľ ani sny
blúdila som dlho s plačom a nevidela na hviezdy
a tu zrazu, zo dňa na deň stalo sa v čo som nedúfala
vstúpil si mi do života moja duša túžbou zahorela
moje srdce vychladnuté opäť sa rozohrialo
ty ani nevieš ako veľa to pre mňa znamenalo.
Na druhej strane nechcela som to cítiť viac.
Prekliaty ten cit - láska, čo mi dáva túžbu umierať
ak nieje naplnená a jej príbeh nemôže sa stať.
Srdce horí, duša smúti po druhej duši vzdialenej
najhoršie je nevedieť, čo sa deje v dobe prítomnej.
Niesme spolu a ničí ma to zvnútra
láska ako Anathema nezničiteľná, prekliata.
Niekedy túžim ostať chladná ako skala na dne jazera
necítiť nič a chrániť sa od veľkého trápenia!
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 12.decembra 2014 16:27
temna poezia 13 rocnej goticky?
2
ku gotikom som sa nikdy nepriradovala ale hejterov je plný net norobíš nič výnimočné
Napíš svoj komentár