Paradoxne sa mi priťažilo.
Opäť sa mi s Tebou sníva vo dne i v noci.
Spomienky krásne hrejú, ale zároveň aj bolia.
Mihotajú sa mi pred očami bez mojej vôle.
Tancovanie v parku, spievanie škôlkarských pesničiek, strašenie sa v noci, nekonečné rozhovory, úteky pred svetom ruka v ruke, dotyky plné lásky, slzy vysušené bozkami, spojenie s vesmírom, puto prsteňa...
Klamala by som Ti, ak by som Ti povedala, že nedúfam v zázrak ako kedysi.
Ten náš jediný, ktorý sme si spolu odžili.
Ten, o ktorom vieš len Ty a ja.
Nemôžem večne žiť v minulosti.
Avšak všetko vôkol nás je ilúzia...
...a ja tak rada snívam o prešmyčke v čase...
Chýbajú mi skutočné rozhovory...
...plné spriaznenia...
...keď jeden druhému si vyleje dušu...
...bez toho, aby niečo vyslovil nahlas...
...a rozprávajú sa o všetkom...len nie o vzťahových problémoch...len nie o druhých ľuďoch...pretože existujú jeden pre druhého iba tu a teraz...prepojení s vesmírom...a život dostáva farby, po ktorých srdce tak túži...
Nemusíš sa o mňa báť.
Už s tým, čo bolo, nebojujem.
Nezmení sa to rovnako ako tie moje svety, ktoré poznáš jedine Ty naspamäť.
Budem sa tváriť, že tá ťažšia cesta je tou ľahkou až kým tomu sama neuverím.
Verím, že si svoje šťastie našiel.
Možno preto, že keď padala hviezda, veľmi som si priala, aby sa Ti splnil Tvoj najkrajší sen...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 1.januára 2018 15:39
Veľmi ti prajem, aby ste sa zas dali dokopy
Napíš svoj komentár