Ja viem,ze je to otrepane...ale je to fakticka pravda..pred par dnami isla moja malicka sesternicka do nemocnice...a proste...ja som tak z toho mimo...pretoze nie vzdy som sa k nej spravala najmilsie....a proste...uplne...ma to zobralo....stale ma trapi otazka co ak sa jej nieco stane...a nebude vediet,ze ju mam rada....proste...lebo ja jej to nehovorim...a teraz ked som s nou volala...proste niezeby sa ona malicka rozplakala...ale ja...som plakala ako male decko....proste...ked pride tak ja ju vyobimam ....proste....juj

 Denník
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  31. 5. 2008 18:43
Ono ja to poviem tak - niektoré veci berieme ako samozrejmosť - že máme vždy čo jesť, že žijeme, že sme zdraví, ľudí okolo seba...



Potom to ale strašne zabolí, keď sa niečo zmení. Lebo človek to v momente ani nečaká. Lenže treba počítať so všetkým... ale áno... treba občas povedať čo človek cíti... lebo zajtra môže byť pozde.
2 
fotka
catmartina  31. 5. 2008 18:50
drzim palce nech to dobre dopadne...

to co citime sa obcas tazko vyjadruje alebo dostava na povrch..ale kazdy by mal na tom popracovat ak mu to nejde..
Napíš svoj komentár