Pohľadnica

Už to doma dlhšie nemohla vydržať. Všetko jej pripomínalo udalosti, vďaka ktorým jej známi už dlho nevideli úsmev na jej tvári. Fotky, oblečenie, plyšáky a pohľadnica z dovolenky, ktorá prišla ešte v lete.
Nasadla na bicykel, aby ušla pred vlastným strachom na najpokojnejšie miesto, kde ju nikto nemohol otravovať – do prírody. V momente, keď dorazila, hlavou sa jej začali znova preháňať myšlienky, pre ktoré už nemôže ďalej normálne žiť. Sama seba sa pýtala: „Prečo práve ja?“ Odpoveď hľadá už dlho, no tuší, že ju ani nedostane.
Zrazu počuje strašný hluk nad hlavou a všetko ožíva, už to nie sú len spomienky, celú udalosť prežíva od začiatku tak silno, že si nestíha utierať uslzené oči. Vtom začala príroda smútiť s ňou.
Prežíva to akoby sa to práve dialo – krásne prímorské prostredie, na ktoré sa pozerá z okna lietadla a usmieva sa. Bolo to snáď posledný krát, čo sa usmiala. Mala na to dôvod, rodičia sediaci pri nej jej práve oznámili, že bude mať mladšieho brata alebo sestru. Bola veľmi šťastná, šťastnejšia, ako keď sa jej podarilo úspešne zmaturovať. Šťastie však netrvalo dlho, dodnes si tento pocit už len pamätá.
Ako sa tak obzrela, zbadala babku, ako jej ide naproti s dáždnikom. Pochopila, že nezostala sama, hoci nikdy nezažije súrodenecké hádky a už nikdy z nej rodičia nebudú mať vrásky na tvári.
Stalo sa to náhle a následky pominú len časom. Nezabudne však nikdy, aj vďaka pohľadnici.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu