Usmieval sa.

Ale len v jej mysli. V skutočnosti bol veľmi ďaleko. Tam, kde sa realita splietala s inými svetmi.

Videla ho ako spí.

Nie však naozaj. Naozaj, tu nebolo nikoho. Za oknom bzučala mucha odsúdená na zamrznutie. Tak ako aj ona, bola odsúdená na doživotie. Na doživotnú absenciu svetla...

...jeho absenciu.

Nebolo tu teplo. Ani svetlo. Lampa svietila umelým násilným svetlom zanechávajúc jej oči zaslzené. Vonku husto snežilo a čerstvo napadané vločky mäkko dopadali na zem. Svet sa dial. 


A tak sa opäť prinútila otvoriť oči a vstať z postele. 

Usmieval sa.


V jej mysli. A bolo to tak hrejivé.

...a  vykročila vonku, otvoriac dvere chladu a temnote, zanechávajúc za sebou matné stopy v snehu...

...necítila chlad.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár