a na tvári napriek tomu úsmev sa Ti zračí,
lebo vieš, že len Ty sama pomôžeš si v tomto boji,
opýtať sa- čo sa deje?- v tú chvíľu nestačí.
Možno nemálo bolo takýchto večerov,
keď aj slzy v ťažkej chvíli prišli,
keď šťastie Tvoje najviac malo súperov,
no na to, že to nezvládneš nepomysli.
Povieš – len ja seba poznám, pomôcť mi nemôžeš-,
ja len povedať Ti chcem a dúfam, že to vieš,
všetko zlé zakaždým raz premôžeš
a nebude dňa, v ktorom šťastie nenájdeš.
Smej sa, rozplývaj a rozpusť si vlasy,
upri svoje oči na to čo máš rada,
ver tomu čo vravia Ti vnútorné hlasy,
prídeš iste na to, kde je láska a kde zrada.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
amatol
1. 2.febuára 2016 22:03
Ja viem, nikdy zo mňa básnik nebude, básne ani nečítam, len som zasa raz mal potrebu povzbudiť a potešiť dievča. A asi to inak nebude, že som do nej zamilovaný. Hlavne v poslednej strofe som dúfal, že pochopí tomu, čo jej chcem naznačiť. Celé je to veľmi zložité ale to je ešte v pohode, lebo tuším, že to bude najmä bolestivé. Pre mňa. Nepovedala na to zatiaľ nič. Čo už.
5
@antifunebracka nezaslúžila , časom sa všetko ukázalo, ale všetko je ako má byť a tým pádom ma to už netrápi
Napíš svoj komentár