In medias res.

Vzala som knihu a začala čítať.
Prvé strany som sa snažila vnímať a presvedčiť samú seba, že som kúpila dobre a že ma kniha baví.
No to hlavné bolo, plne sa sústrediť na dej a nemyslieť.
Neviem, či je to zrazu tým prázdnym miestom v mysli, alebo prázdnym stolom a žiadnymi učebnými povinnosťami, no cítim sa prázdna.
Bez života.
Akýsi útlm, keď mám zrazu chuť prespať celý deň a ráno ma musí budiť budík.

No myšlienky to zastaviť nevie. Ani analyzovanie a snahu pochopiť konanie ľudí okolo mňa. Aj tých, čo nikdy v mojej blízkosti neboli.

Zatváram knihu a snažím sa prebrať k životu, aby som sa prinútila umyť si zuby, tvár a môcť si ísť teda ľahnúť.

Niečo mi chýba. Niečo esenciálne, čo zvykne robiť môj život mojím životom.
Niečo, na čo sa môžem tešiť. Akási vízia zajtrajška, pozajtrajška alebo budúceho mesiaca. Vízia niečoho pekného, aj keď dopredu viem, že všetko bude inak a možno aj krajšie.

Esencia života. Človek. Láska. Spokojnosť.

Niečo, čo snáď v dohľadnej dobe nájdem.

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu