ľudské srdcia v otrasoch kmitajú,
nohy sa menia na gumu
šialne sa to vzďaľuje rozumu.
Zrazu je každy niekým iným,
pri tom fakt netreba mať pocit viny.
Netreba mať vtedy myšlienky čierne,
chemia je predsa dar matky zeme.
Dar, ktorý osladí ti upršaný deň,
dar, ktorý splni ti dávny sen,
dar, kotrý spraví zo zimi leto,
dar, ktorý prinesie v púšti vietor,
dar, ktorý všetky hranic búra..
Zlato, to nieje výmysel anglických vedcov,
vdaka tomu sa vyjadrujeme bez slov.
Vždy keď ťa pohĺca tajomstvo sladkých pier,
telo sa dostáva do iných sfér.
Všetko je krajšie,
tak je to správne,
takto sa my ľudia,
navzájom hráme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár