Ráno. Zima. Niekto na mňa hovorí. Otvorím zalepené oči. Fúzy. Hotový portviš hodný štyridsaťročného drevorubača. Toto som fakt nikdy nechcela vidieť ako prvú vec po zobudení, ďakujem pekne.

"Už išli volať," opakuje mi Zvieratko rovno do tváre.
"Hm," pokúsila som sa vydať nejaký zvuk, aj keď neviem, čo som ním vlastne chcela povedať.

Bola som na chate v spacáku s Adamom, chalanom, o ktorého som mala tak trochu záujem, mala by som sa tešiť. A možno by som sa aj tešila, nebyť faktu, že nás v noci zasypalo, von sa dalo dostať len jedným oknom k aj tak zasypanému autu, v blízkom okolí nebol žiadny signál, došlo nám drevo a ráno som sa zobudila s tvárou Zvieratka pred sebou.

Vstala som celá uzimená, dúfajúc, že čoskoro po nás niekto príde a snažila som sa zahnať myšlienku "Ale toto je Slovensko". Adam bol v kuchyni.
"Dobré ráno. Som z teba celá dolámaná!"
Zasmial sa.
"Správny chlap vie, ako donútiť ženu celú noc nespať."
"Ty to máš snáď natrénované? Žiarlim, Adam, žiarlim."
"Vyzerám ako znalec žien?"
Tón bol stále srandovný, ale čosi sa v ňom zmenilo. Vyzeral, že ho odpoveď možno aj vcelku zaujíma.
"To mi ty povedz."
"Nie som."
"Ale čo."
"Nie, vážne. Som hrozný v tomto."
"Nejak to nepozorujem."
"Nié, to zas nie tak, že by som bol ako Raj z Big Bang Theory a nevedel hovoriť so ženami," zasmial sa, "tebe sa to nezdá, lebo s tebou nemám problém, o nič nejde, všetko je také prirodzené, a tak ďalej, chápeš. Ale keď mám o nejakú babu záujem, tak neviem, čo so sebou," poškrabal sa rozpačito na hlave.

And there goes my dream. A ja že ako nám to pekne klape, ako sa smejeme, doberáme sa a tak. A pritom u neho je to naopak, najviac mu to ide s tou, o ktorú najmenej stojí.

Po neviem akom dlhom čakaní, pri ktorom som okrem zimy cítila aj vlastnú neatraktivitu a všímala si, ako sa Adam pri rozhovore s jednou mojou kamarátkou nejak často zakoktáva, nás prišli vyslobodiť. Síce s výrazom, že ich otravujeme a určite sme im to urobili naschvál a je to naša vina, že oni musia robiť to, za čo sú platení, však Slovensko, ale bolo mi to jedno.

Mala som v tej chvíli v pláne len dve veci. Naliať do seba toľko horúceho čaju s rumom, aby sa môj krvný obeh cítil ako na výlete v termálnych kúpeľoch a vykašlať sa na chlapov.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  25. 3. 2011 00:35
kazdy, kto ta nechce, je podla mna debil☺
Napíš svoj komentár