Rakuyen ka?

***

Hladina jazera sa mihotavo trblietala...
Svetlo hviezd sa odrážalo na všetky strany...
V jemnom šere zobrazovala poletujúce lupienky sakúr, stromy, milióny kvetov a, ... a dvojicu...
Sediacu a objímajúcu sa dvojicu...

***

Bola šťastná...konečne je s ním...
Nezáležalo jej na tom kde, kedy či prečo...
Len že je s NÍM...

***

Náhle prudký nával úzkosti...
Ukazuje hladina pravdu? Nie je to zas len sen?

***

Väčšinou nevedela rozlíšiť čo už nie je skutočnosť...
Dobre si to uvedomovala...
Žila v zajtrajškoch, bez povedania: „Zbohom, včerajšky!“...
Hnala sa dopredu s nádejou?
S pocitom zúfalstva?
Nie, nie je nič také...
Len ďalší zajtrajšok, len budúcnosť...

***

Tá neistota ju mučila...
Musí to zistiť...
Natiahla ruku smerom k vode, no bola priďaleko...
Zohýnala sa viac a viac...
Nakoniec predsa len dosiahla to, čo chcela...
I keď len na chvíľočku...
Prsty sčerili hladinu, no ona klesala nižšie a nižšie...
Padala...

***

Zrazu zacítila silu, ktorá ju ťahala späť na breh...
Jemne, ale cieľavedome sa vzďaľovala od plávajúcich ružovo-bielych lupienkov...
Obzrela sa, čomu či komu vďačí za záchranu...
Bol to ON...
Pozrela sa na jazero a hladina znovu ukazovala to, čo predtým...
Vrátane dvojice...
Nič viac nepotrebovala...
Už si bola istá...

***

Vôbec neodporovala...
Keď konečne ucítila pevnú zem pod nohami, len zavrela oči...
Zavrela oči, pobozkala ho a vychutnávala chvíľu...
Chvíľu, keď si snáď prvý raz v živote priala, aby žiaden zajtrajšok neprišiel...
Nič len táto chvíľa...
Naveky...

***

Naraz prudký poryv vetra...
Postrapatilo jej vlasy...
No už sa nezľakla, bola pokojná...
Veď je s NÍM...

***

Z diaľky začula hlasy...
Mnoho hlasov...
Cítila, že oči už dlhšie zavreté neudrží...
Čierne mihalnice sa sťažka dvihli...





„Hééééj, Yume-chan, keď tam budeš naďalej len tak stáť ako soľný stĺp, neviem, či ťa tá lopta na štvrtýkrát aj netrafí!“, ozýval sa škodoradostne smejúci sa hlas z reality, ktorej neoblomnosť sa dala aj nahmatať.





Nie...
Nie...
Ešte nie...
Ale úzkosť tu bola znova a s oveľa väčšou razanciou...

***

Tak nakoniec to predsa bola len ilúzia...
Ilúzia nenavrátiteľná...
A bola si taká istá...

***

Zmierila sa s návratom do reality, ako zakaždým...
I keď teraz to bolo snáď najťažšie...

***
No s úzkosťou prišlo aj poznanie...
V podvedomí sa jej zjavil obraz...
Obraz, za ktorého neexistenciu by obetovala všetky svoje sny...
Sny, ktoré ju tak veľmi držali pri živote...
Nezvrátiteľný obraz...:

Hladina jazera sa mihotavo trblietala...
Svetlo hviezd sa odrážalo na všetky strany...
V jemnom šere zobrazovala poletujúce lupienky sakúr, stromy, milióny kvetov a, ... a dvojicu...
Sediacu a objímajúcu sa dvojicu...
No bola to iná sediaca a objímajúca sa dvojica...
Teda aspoň jeden článok bol iný...
ON objímal dievča...
Dievča, ktoré malo iné vlasy...
On objímal INÉ dievča...

***

Už jej neprichodilo zaťažko mať oči otvorené...
Vedela aspoň jedno...
Slzy sa tak ronia ľahšie...

***

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu