zatrela novú dávku otázok
pred zrkadlom nový obraz si vytváram
vlastnú farbu prekrývam
Prádznota v tele
schránka plná ničoho
už nie, už bolo dosť
dosť (ne)šťastných koncov
dosť pohľadov spoza zahmlených okien
Vidím svoje kroky
so slzami v očiach
keď láska sa mení
a ostáva len strata
Kričala som stoj, vo vnútri
navonok vravela choď
už ťa nepotrebujem
tak choď, neobracaj sa
dosť pohľadov do očí, ktoré nesmú byť moje
Nový deň je nové ráno
do zrkadla pozerám
vždy len jedným okom
oboma to bolí viac
Tancovala som v daždi
už tícis krát aj bez teba
tak prosím (ne)odchádzaj pomaly
moja bolesť bolí
dosť jej bolo, nechcem viac, ale aj tak to asi nebolí dosť
Kráčaš preč
a v mojom vnútri len jeden tón
dve strany, na mojej bezmocnosť
na tvojej usmievavá ľahostajnosť
dosť bolo tých mojich krátkozrakých nádejí
Nechám ti otvorené okno, veď vieš
som príliš unavená (ne)volať ťa
mohla som ísť preč už dávno
netušila som kedy a kam
dosť už ! unavená zo všetkých týchto hier
Maľujem si na tvár
nové oči, nový úsmev
neverím krokom novej budúcnosti
ale pôjdem .. a s iným
.. a tak klin sa klinom vybíja..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
"Maľujem si na tvár
nové oči, nový úsmev
neverím krokom novej budúcnosti
ale pôjdem .. a s iným
.. a tak klin sa klinom vybíja.."
hmmmm, nemyslím si ..klin sa klinom vybíja, až keď je človek skutočne pripravený odísť alebo ak príde niekto lepší ako predtým v zmysle niekto kto za to stojí ...
nové oči, nový úsmev
neverím krokom novej budúcnosti
ale pôjdem .. a s iným
.. a tak klin sa klinom vybíja.."
hmmmm, nemyslím si ..klin sa klinom vybíja, až keď je človek skutočne pripravený odísť alebo ak príde niekto lepší ako predtým v zmysle niekto kto za to stojí ...
Napíš svoj komentár
v pravom svetle a rozhodne o ich mudrosti..
a (niekedy) lepsia je mrtvolna bolest docasna
ako pomala tryzniaca a nekonecna..