Stála v modrom svetri pod slivkou, pozerala na oblaky a silno sa jej čkalo. Vraj, mysli na toho, kto myslí na teba a prestane sa ti. Prestalo. Roman stál na strome a triasol konárom. Začalo tmavomodro pršať. Husto ako z vreca. Alebo zo stromu. Slivky boli padnuté na hlavu. Na jej. Mala radosť. Že existujú slivky, že je modrá sobota a že vedľa nej sedia dva motýle a kývajú kídlami. Že má v ústach dve kôstky a obe vypľula, aby sa jej tam zmestili ďalšie.

Starká zbierala slivky. Roman jej kázal sadnúť si, veď sme tam ešte traja a o 5 minút to máme hotové. Potom rozprával, že sa mu prihodili zázraky. Zázraky sa dejú, to len niektorí ľudia ich ignorujú, alebo oštítkujú "náhoda".

Starká jej povedala, nech si potiahne prepravku bližšie, aby sa jej lepšie zbieralo. "Sedieť a rozkazovať, na to by ťa bolo!" smial sa Roman a chodil pomedzi popadané slivky ako ona pomedzi ďatelinu. Opatrne, nech nepristúpi niečo vzácne.

Čkalo sa jej. Zas. Zjedla pár sliviek, ktoré sa do nej zmestili iba zázrakom, myslela späť a prestalo sa. Triasli konárom hrabľami z rebríka, Padali do štrku okolo susedovho domu. Sused kedysi dávno robil nový obklad a tak všetci robotníci z Farskej 3 boli na Farskej 2 pod slivkou a tvárili sa ako keby nič. Vlastne sa tvárili, ako keby všetko, ale to nič nebolo.

Farská 2 je zázračné miesto, kde dvadsiateho septembra dozrievajú jahody, rastú najsladšie hrušky na svete a rastie javor, na ktorého najväčšom konári sa najlepšie čítalo s výhľadom na farskú záhradu. Kým ho neodpílili. V dome na Farskej 2 sa robí najlepšie kakao a dovoliu tam každému namáčať si v ňom mastný rožtek. Raz putovala legenda, že bol niekto v dome na Farskej 2 pár minút hladný, no bola do hodiny vyvrátená, pretože je to nezmysel.


Na svete je toľko dobrých modrých vecí. Soboty, slivky, obloha, sveter a všeličo iné.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár