Ty mi hovoríš, že ja som zlá, ale vôbec sa nepozrieš na seba. Nepovieš si kriticky - áno, urobil som chybu. Nie, ty to hodíš všetko na mňa. Akoby som mohla i za to, o čom som nič nevedela. Naozaj ma to mrzí, pozerať sa na teba a rozmýšľať, či ten čas, ktorý sme spolu strávili stál za to. V duchu to, ale viem - stál a navždy to tak bude.

Bol si iný. Pozornosť mi nikdy nechýbala ako aj vrúcne objatie a tvoje tiché slová, ktoré sa menili na prosby. Chcela by som vedieť, prečo..prečo to všetko skončilo.

Ku koncu si mi hovoril: Milujem ťa, ale nepozeral si sa na mňa. Cítila som sa ako vzduch... tvoja spoločnosť sa vytrácala, neprehovoril si potichu, nežil si pre mňa.

Na moje otázky si stručne odpovedal a vtedy som začala ľutovať, že sme nezostali iba kamaráti. Vedela som to, presne sa to stalo. Len trochu inak.

Raz si ku mne prišiel. Pozrel si sa mi do očí a prehovoril si: Vždy som ťa miloval a aj budem," znelo to zvláštne, ale nechala som ťa dopovedať. Ale už to nie je také aké bolo. Nemá to tu iskru, ktorú sme predtým mali.

Nedbal si na moje slzy, ktoré sa mi začali tvoriť v očiach. Ignoroval si ich ako moju osobu. "Našiel si si niekoho iného?" Spýtala som sa ťa pridusene. Neodpovedal si mi, len si sklonil hlavu. Bola to moja odpoveď.

Klamal si ma, zradil si moju dôveru, naše priateľstvo, lásku...

Je koniec. Už navždy. Budem ťa milovať, ale moja láska sa zmení časom len na prach, ktorý prevraciam v rukách. Chce to len čas, ktorý mi pomôže sa vylízať z tohto utrpenia. Nakoniec ti môžem iba povedať:

Ak by si mi skutočne miloval, nikdy by si sa nezaľúbil do inej. Nenávidím ťa a zároveň milujem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár