Niektorí pri tom jedia, grgajú, šukajú, padajú zo stoličky, prdia, špehujú susedov, nakupujú v LIDL-i, hľadajú horčicu...

Raz za čas sa na striedačku s kolegami vozíme v nákupnom košíku po Kauflande. Nie je to práve najpohodlnejšie a mám potom mriežkovanú riť, ale je to strašná haluz. A nakoniec, je to aj veľmi meditatívne. Pred očami sa vám mihá jeden regál za druhým a vy môžete rozmýšľať nad tým, aký ste švorcový a aj kúpa zaváraných uhoriek po záručnej lehote v 70-percentnej zľave vám zásadne naruší rozpočet...

Veru, tvrdý je chlebík študentský; raz darmo. A ešte oná, hospodárska kríza. Cigarety, ranná kávička, frcgumy, pivo, kredit na mobil, ibalginy - to všetko niečo stojí. A aby som mohol ďalej žiť svoj nadštandardný život, musel som začať pracovať. A keďže som lemravé, no výrečné hovno, tak sa zo mňa stal operátor. Celý deň sa krútim na stoličke a hvízdam si internacionálu. Občas si tiež kreslím, väčšinou portréty našich okúzľujúcich supervízorov (transka s oslími ušami, SuperMário z Káčerova a pod.). Po dvoch hodinách sa môžem ísť aj vymočiť. Skúšal som už všelijaké metódy ako vyprázdniť mechúr čo možno najzábavnejšie. A čuduj sa svete, dostrelím do misy aj z troch metrov (ale to až po takých štyroch veľkých pivách a silnej káve a aj to iba v prostrednej fáze vylučovania)

Z času na čas tam tiež telefonujem. Musím. Som predsa operátor. Veľmi fundovaným spôsobom sa pýtam ľudí také všelijaké hovadiny. Začnem tým, či majú vysokoškolské vzdelanie a končím pri takých intímnostiach, že: \\\"Aký toaletný papier používate?\\\" Ak ma hneď nezložia s tým, že mám páliť rovno medzi pysky, tak sa skoro celý rozhovor ujebávajú ako po metamfetamínovom dobrodružstve.

Napríklad som sa dovolal pánovi Drbalovi. Mal taký špecifický problém (teda okrem toho mena). Celý rozhovor mi štikútal do ucha, no ani takýto hendikep mu nebránil farbisto mi vykresliť jeho vylučovací rituál. No ujebávali sme sa jak totálni narušenci obaja. Inak príjemne poučný aj obohacujúci rozhovor. Už menej príjemný bol rozhovor so sexuálne málo uspokojenou tetou. Začalo to nevinnými narážkami na sexi zamatovú (?!) farbu môjho hlasu a skončilo pozvaním do prázdneho bytu. Pán manžel je vraj na služobke. A polonahého záhradníka si nemohla dovoliť, hoc vraj by bolo čo obrábať. Chúďa teta! Rôznymi citoslovcami (že óóóhhh, ako dabing v pornofilme z 30-tych rokov) sa zrejme pokúšala navodiť správnu atmosféru... alebo si možno trhala obočie. Neviem. Každopádne, kým som sa rozlúčil, mal som oslintaný celý mikrofón a spotené aj medziprstia na nohách.

Inak sú to väčšinou ľavičiari, bezzubí dôchodcovia, opilci, víly análky (rozoznáte podľa hlasu, si myslím aspoň), kňazi a tak podobne. Niektorí pri tom jedia, grgajú, šukajú, padajú zo stoličky, prdia, sledujú C.S.I., nakupujú v LIDL-i, hľadajú horčicu... Väčšina z nich si zadky vytiera. A zvyčajne toaletným papierom. Nemôžem však zverejniť akým. Je to tajné.

 Záchod

26 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu