Ked človeku chyba len kusok k tomu aby štastny bola
ked mu chyba to čo už hladal a nenašiel a potom do smutku upatol
ten horuci okamih kedy uvidel to čo vidiet cely svoj život chcel krasu
avšak normlana mu nestačila chcel len a len nebesku
a žiadnu inu
vošla do miestnosti ožiarila všetky steny ako blesky
nebola realita dvakrat leskla.

Bola chladnou a krutou
bola zosobnenou zlostou a nenavistou
pokušal sa vložit do toho sebavedomie ja ju zmenim
ale stale odpovedala že zmeny sa učastnit a odvrkla ! nemienim!
čiernim dnom sa stalo že ho už ochota opustila hoci tužil po nej viac ako po kysliku,
jeho citi sa rozplinuli v prach a neho očarenie spadlo na hladinu...

Začal zabudat na prve bozky, prve stretnutia a na všetko jej napisal Zabudni!
velmi sa trapila čo sa stalo nespala nejedla a len a len snila
vtedy jej napadlo čo ked mal pravdu čo ked važne to nieje dokonale
začala na sebe pracovat a vzdavat sa tak všetkeho nahle...

Prišla po roku za nim s jednym jedinym slovom prepač!
On na to aj tak si tou muzou po ktorej tužim den aj nocou nezabudnem viem že potom ti ostal len plač,
ale docielil som tym len
že teraz si už ten najkrajši sen......

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár