okamihy nebom požehnané
Plynutie minút, čo unesú nás k ránu
ako tóny pieseň nedohranú...
Tvoje túžby v mojej duši skryté
vyplavené morom na úsvite...
ako vášeň, ktorá strhá z rúk nám putá
si v každej kvapke mora obsiahnutá...
(... no občas vieš byť nemilosrdná a krutá...)
V agónii stotisícich veršov
a v túžbe spraviť každú kvapku dažďa vrelšou
by človek očakával správne rozhodnutie
no ty mlčíš a stojíš nepohnute...
V prítmí cítim z vlastnej dlane chlad
a moje kroky kopírujú len tiene strát
Odišla si nečakane príliš rýchlo
a nechala v srdci tlieť čo stále neutíchlo...
Z výšok celkom dole, ale odpúšťam ti za ten pád
(kto by si pomyslel, že láskou môžeš na mňa spáchať atentát...)
A keď mohol za atentát odpustiť pápež
odpúšťam aj ja tebe a dúfam, že ma chápeš...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Táto ti rýmovala asi zo všetkých týchto smutných, čo som v poslednej dobe od teba prečítala Niekedy premýšľam, či si mi neprebral rýmy, pretože naopak, mne to v poslednej dobe nerýmuje vôbec...
Ale každopádne, odpustenie je prvá cesta k vyliečeniu - a zároveň aj najrýchlejšia, to predsa vieš, však? A preto veľmi dúfam, že to tak bude aj u teba, že sa nejako veľmi nevymykáš z priemeru a že všetko bude za istý čas v poriadku. Viem, že to nebude hneď, a možno to nebude ani rýchlo, ale raz sa to do poriadku dá. Pretože sa musí, pretože svet je tak spravený... aspoň za to ďakujme
A to s tým atentátom a pápežom bol nádherný nápad... skladám pred tebou svoj klobúk, čo mám na fotke
Ale každopádne, odpustenie je prvá cesta k vyliečeniu - a zároveň aj najrýchlejšia, to predsa vieš, však? A preto veľmi dúfam, že to tak bude aj u teba, že sa nejako veľmi nevymykáš z priemeru a že všetko bude za istý čas v poriadku. Viem, že to nebude hneď, a možno to nebude ani rýchlo, ale raz sa to do poriadku dá. Pretože sa musí, pretože svet je tak spravený... aspoň za to ďakujme
A to s tým atentátom a pápežom bol nádherný nápad... skladám pred tebou svoj klobúk, čo mám na fotke
Napíš svoj komentár
ale teraz iba vďačne, Tebe píšem svoje: "úha" !