Boli časy, boli...
citrón, tequilla a miesto slzy soli
a potom roky, počas ktorých to triezvenie bolí...

V slzách utopiť sa skúša...
ponorená do vankúša
roztúžené telo, rozorvaná duša...

Buď ... v mojom srdci navždy buď
aj keby si mala byť posledná
Buď... vo mne do súdneho dňa
Buď... spolu so smútkom vo mne buď
nech môžem vychutnať ťa až do dna
Buď moja myšlienka úvodná
i konečná a všetko medzi tým
Buď v mojich snoch vždy keď spím
Buď ako tŕň v mojej duši buď
moje nebo, moja mliečna dráha
Buď tá čo ma týra, tá čo sa mi zdráha
prebývaj vo mne čistá, úprimná a nahá

Buď istotou že som našiel svojho vraha
Buď... môj sudca, nespravodlivo ma súď
Buď v každom mojom nádychu prítomná
zmocni sa ma celého ako tma
Upáľ ma a potom túžbu vo mne opäť vzbuď
chuť po bozkoch, chuť
privinúť ťa na moju hruď
Buď ... ako tep vo mne buď
Ako krv v žilách mi dušou prúď
Buď... ten dôvod buď
pre ktorý sa nedá len tak zabudnúť...

V slzách utopiť sa skúša...
ponorená do vankúša
nahá prázdna duša...

Bolí... triezvenie z lásky bolí
a ja som dobrovoľne v hlavnej roli
blázon čo chce ostať opitý
tak to pochop alebo choď do riti...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  8. 12. 2009 16:04
K tomuto poviem jediné...



Nádhera... a TEN KONIEC! Wau...
Napíš svoj komentár