Zabehnem na starý Bahnhof.
A do predminulého storočia.
Keď sa vrátim, budeme v polohe, keď sa stretli minulosť s relatívnou prítomnosťou.Potom budem trošku makať.
Slečna z podzámku.
-----------------------
Hala vrela čulým ruchom. Májová Praha, roku Pána 1852.
Na priestranstve pred drážnym dvorom, bahnhofom, to vrelo čulým ruchom. Všade plno kočov, ktoré prichádzaly, odchádzaly či ako nájomné drožky čakaly na svojich zákazníkov.
Medzi tým sedeli, stáli, ležali cestujúci, či tí, ktorí ich prišli vyprevadiť alebo tí, čo čakali príchod vlaku od Brna. Samozrejme, že ležali len psy, mačky, prasce, barance, hydina, husi, kačky, morky, zajace, kozy... ľudia tu sedeli či stáli, rozprávali sa vzájomne, či len mlčky hľadeli pred seba, prižmurujúc oči pred zapadajúcim májovým slnkom.
Von vyšiel drážny sluha a zvoncom, pripomínajúcim povestné kravské zvonce, ohlasoval príchod vlaku, vtedy tomu vraveli cúg, od Brna a zároveň vyzýval ctené pan- stvo a cestujúcich, pasažierov, aby sa pripravili na nástup k vlaku do Brna.
V skupinke mladých dám v širokých krinolínach, pestrofarebne sa strakatiacich v zástupe cestychtivých pasažierov, s širokými módnymi kobúkmi, ktoré sprevádzali dôstojne vyzerajúci páni s vysokými cylindrami, elegantnými žaketmi i frakmi so širokým žabó, nažehlenými úzkymi nohavicami a s lakovanými topánkami, fajčiaci módne cigary a šňupajúci tabak, ktorým sa vzájomne častovali a vzájomne prskajúc, k veľkému pobaveniu prítomných dám,
sa vynímala vysoká , krásna žena, uhľovo čiernych vlasov, smaragdovozelených očí,
v elegantnom cestovnom klobúku, modrosivej širokej krinolíne s slušivým sivomodrým kabátikom a s pelerínkou.
Tá dáma bola známa vo vtedajšej pražskej spoločnosti ako už známa spisovateľka, a u polície a vrchnosti známa i so svojim mužom, ktorý ju počakával v tom čase v svojom úradnom pôsobisku v Balážskych Ďarmotách, vtedy v Balazsyagyarmat v Uhorsku.
Volala sa Božena Němcová.
Skutočnosť, že na tejto žene, vo svojom veku ešte stále krásnej, eroticky príťažlivej,
veselej, plnej života, prejavovaného živým záujmom o všetko, čo sa zomlelo v okolí i v vtedajšej porevolučnej Európe, mnoho pánov išlo nechať oči, čo vzbudzovalo tichú nevraživosť, neskoršie prejavovanú v uzavretých dámskych či otvorenejších spoločenských kruhoch, nevraživosťou a prepieraním zaručene pravých zvestí o živote tejto, vzhľadom k jej postaveniu i známym sociánym pomerom, nadmieru sebavedomej bytôstky,
ktorá stále nemala sklony začať sa správať svojmu veku primeraným životom ctihodnej dôstojnej a už telnatejúcej matróny s hŕbou detí a slúžok okolo seba..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
orochimaru
4. 7.júla 2010 17:40
Hm toto je fakt dobre napisane a nieco moze byt a pravda xD
2
Samozrejme, je to pravda, hoci nepoznáme bližšie súvislosti, nakoľko BN pred smrťou - týždeň, spálila väčšinu svojich krásnych súkromných listov, kde sa vyjadrovala celkom otvorene o svojich pocitoch a vzťahoch. Takže ako historik a kriminalista, dedukujem zo zachovaných fagmentov a presného odhadu možných situácií. Na záver upravím celý príbeh do dramatickej reči. Toto je len náčrt k storyboardu.
3
dost vela chyb a tez nechapem, preco to konci uprostred vety. mam z toho pocit, ze...
Napíš svoj komentár