Tie, čo odleteli

Spievala si o hviezdach
o tých, čo nikdy vrátiť sa nemali
a tvoje sny by sklamali.

Je mi ľúto
ale svetielka naše
už nezasvietia v kráse.

Spolu by sme ich možno
aj k nám dotiahli
ale ako, keď diaľky nám dlane odťali?

Dlane pokradli
múry vystavili
a my len s pohľadmi aby sme si vystačili.

Cítim ešte tvoje prsty v mojich
prepletajúce sa pod tými vločkami svetelnými
no nikdy už nebudeme bojovať s dušami spojenými.

Na dvoch stranách barikády
kreslíme si úsmevy
no vieme
že bez našich hviezd už dávno vyhasli.

A bez úsmevov
je boj náš predsa zbytočný.
Spôsob akým mi chýbaš je naozaj neskutočný.

Chcem našich strážcov naspäť.

 Záchod

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu