Nie sme spolu necelých 14 hodín a ja už neviem ako ďalej... Tohoto som sa bála... Že to ukončíš a ja začnem mať pocit, že neviem čo so sebou...

Bude mi to chýbať... Aj tie naše sprosté hádky, to doťahovanie sa kedy budeme spolu, tie krásne chvíle spolu, smiech, hádanie sa o blbostiach ale vždy s úsmevom na tvári, tancovanie, blbnutie, tvoje pery..jednoducho budeš mi chýbať TY!

Vieš, že som nečakala, že to spravíš? Možno som to chcela ukončiť aj ja... Lenže ja na to nemám... Teraz to bolí ešte viac, lebo si to spravil ty...

Neviem ako ďalej... Nič ma nenapĺňa tak, ako čas strávený s tebou. Ale viem, že už sa to nevráti. Nikdy. Musím sa naučiť žiť bez teba.
Plačem. Tak strašne ako nikdy. Bojím sa, že ja som bola tá, čo to pokazila.

Ďakujem ti za najkrajších 10 mesiacov v mojom živote. (aspoň zatiaľ)

Don´t forget you.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár