Rozprávka o kvetinke, ktorá ani nebola kvetinkou

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kvetinka. Teda nebola to kvetinka, len si to o sebe myslela, ale o tom potom. Nevedno prečo, ale táto kvetina žila v neustálej tme. Dokonca nemala ani žiadnych kamarátov. Bola preto veľmi smutná, cítila sa osamotená, nemala sa komu zdôveriť. Jednoducho upadla do hlbokých depresií. Túžila žiť na lúke, mať okolo seba veľa kolegýň-kvetín a snívala o dni, kedy ju príde opeliť včela. No jej najväčšou túžbou bolo vidieť slnko. Chcela na sebe cítiť lúče slnka, chcela byť šťastná. Lenže! Naša kvetina jedného smutného dňa zistila, že ani nie je kvetina. Bola to totiž obyčajná pleseň na stene. A nie hocikde! Ale vo väzení, konkrétne na samotke. Bola to pre ňu obrovská rana pod pás, jej život zrazu nemal zmysel. Vedela, že nikdy nebude šťastná a že neuvidí ani vytúžené slniečko. No naša kvetinka, teda pleseň bola silný charakter, len tak ľahko sa nevzdala. A tak sa začala zväčšovať. Stále sa len zväčšovala, až steny väzenia nevydržali ten nápor a zrútili sa. A ona bola konečne na slnku! Teda, nebola. Totiž bola práve noc. Naša hrdinka, ktorá žila roky v tme, nevedela nič o striedaní dní a nocí. Bola zúfalá, že napriek obrovskej snahe neuvidí slnko. Chcela zomrieť. Potom sa však stalo niečo neuveriteľné! Prišlo ráno a slniečko vykuklo spoza ďalekých kopcov. Bolo to pre našu „kvetinu“ niečo neopísateľné, na tento moment čakala celý život. Konečne bola šťastná, bola na vrchole blaha! A možno ešte stále je, ak ju už z tej steny neodstránili ( čo je vzhľadom na úroveň našich väzníc asi nereálne ).


Poučenie: Deti, umývajte si nohy pravidelne. Hádam nechcete, aby na vašej nohe žili nešťastné plesne, ktoré si o sebe myslia, že sú kvetiny.


PS: Opäť musím poďakovať môjmu Múzovi, Boxerovi161, že ma tak poctivo kope.

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu