Občas to tak v živote chodí …

Maťo s Jožkom v kope snehu
Snežnými guľami vyzbrojení
Tvrdo bojujú o Evkinu nehu
Kto z nich bude vyvolený?

Evička zatiaľ vedľa húpačky
Potichu stavia snehuliaka
Záujem chlapcov ju veľmi teší
Na včerajší rozchod s Jankom
veľmi rýchlo zabudla

Zápas sa zatiaľ vyostruje
Jožko sa hádže do snehu
Síce sa šikovne vyhol strele
No teraz má bielu celú hlavu

Zo zeme sa hrdinsky zdvihne
Mysliac pri tom na Evičku
Na jej vrkôčiky a oči modré
A na to, ako ju pred týždňom
Na dvore škôlky držal za ruku

V tom sa ale oproti v dome
otvorí okno, mama Evky kričí:
„Evka, domov! Ideme k babke“
Zrazu sa snežná vojna končí

Evka nesmelo pozdraví chlapcov
Aj so snehuliakom sa rozlúči
Jožko s Maťom tiež musia domov
Kráčajú v snehu, už zmierení
Občas to tak v živote chodí …

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu