Keby bolo "keby",žiadne keby by už neexistovalo
a všetko na Zemi by bolo pokryté obyčajným prachom.
Keby "keby" neexistovalo
a všetko by bolo pokryté iba obyčajným prachom,
naše Slnko by už nesvietilo
a len by krútilo hlavou zúfalo.
Bolo by z nás už unavené a unudené,
a tak by si na nič radšej netrúfalo.
My by sme sa iba hmýrili
hore-dole a samé slzy by sme ronili.
Naše bezduché telá
a ustráchané tváre
by narážali do seba
ako zrnká piesku pri vzniknutej dune práve.
Náš život by nestál za nič,
bol by i bez všednej myšlienky,
ktorá napadnúť nás môže
pri slovku "keby" stále.
Neboli by sme bytosti,
boli by sme iba kosť a koža,
bez aury a nálady,
ktorá negatívna býva pri takto stereotypnom živote vždy.
Bez myšlienok,bez pocitov
umierali by sme v takto veľkej dávke mukov.
Ale kedže máme "keby",
nikdy vďaka tomu nebudeme o dávku myšlienok ukrátení.
Preto buďme radi,že poznáme "keby",
pretože keby nebolo "keby"
náš svet a život by bol naozaj spustošený.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár