Dnes na Veľký piatok som si prečítal zamyslenie od jedného kňaza, ktorý ma niečím upútal. Kedysi som mal s nim taký verbálny ironický konflikt, pretože mám pocit, že ešte nedozrel na istú duchovnú výšku, a dnes som mu to sa posnažil ozrejmiť. O čo teda ide konkrétne vysvetlím v riadkoch nižšie.

Píše totižto, citujem: "ak sa práve zamýšľam..., že vždy keď mi "čistý ateista" zapraje krásne prežitie veľkonočných sviatkov,

tak ma napadnú dve veci:

- že ani nevie čo a Koho odmieta

- že ani nevie, k čomu mi vlastne vinšuje...

Jsem ateista.... díky Bohu.

Čo teda k tomuto napísať. Pokúsim sa na toto všetko podať kresťanský analytický pohľad.

Ak sme podľa biblie milosť dostali pri krste, jeho odpoveď je viac ako logická. On tu milosť nemá. Lebo nie je pokrstený, a len vďaka krstu dostanete milosť stať sa kresťanom, uveriť v kresťanské princípy a podobne.

Napríklad. Presvedčte vegetariána aby zjedol rezeň. Mimochodom dnes je veľký piatok a prísny pôst. 

Nepresvedčíte ho, pokiaľ je oddany vegetarian. Čiže vystanoví z tohoto jedno jediné. 

Táto veta logická je. Vďačí nejakej entite, ktorú nikdy nevidel, neprijal, že ho nepozná. To, je niečo ako keď v mieri ďakujete že nepoznáte vojnu. Zachádzam možno hlboko do filozofie, ale keď si uvedomíte nejaké súvislosti, zistíte že človek má isté potreby. 

A keď máte svoje potreby uspokojené, tak ste harmonicky vyvážená osoba. Pokiaľ nemáte uspokojené vaše potreby, nie ste harmonicky vyvážená osoba. 

A môžete sa spovedať aj každý druhý týždeň, ako sme to konali v seminári, alebo každý mesiac, ale podstatné je, aby ste to konali vtedy, kedy vás ťaží hriech. 

Božské srdce neordinuje na prvý piatok, ani prvú sobotu, ani prvú nedeľu. Ja vám dám inú otázku. Všimnite si ateistu. Ten má práveže tak brutál pevnú vieru v neexistenciu Boha, že o tej svoje viere v neexistenciu nikdy nepochybuje. 

A prečo teda my pochybujeme o viere v Boha. nie je to náhodou tým že.... rovnaké slnko svieti na nás, jeme ten istý chlieb, a podobne?? čo robíte ako kresťan dobré vo svojom živote a čo nie. Dajte si ako kňaz otázku, čo nechcete vo svojom živote zmeniť. Ešte raz a pomaly. ČO NECHCETE ZMENIŤ vo svojom živote. 

Kresťanské literatúry sú plné brakov a nezmyslov a návodov, ktoré viac menej prehlbujú nízke sebavedomie práve tým, ktorí uvažujú nad samovraždou, ktoré neutešujú, ale duchovne terorizujú, ktoré ponižujú, ktoré znevažujú ľudskú dôstojnosť akýmsi seba - obviňovaním. Kňaz má upovedomiť kresťanov, že veľkonočná spoveď je veľmi potrebná, ale potrebnejšia je vnútorná duchovná premena. 

Veľmi dobre je to napísané vo "winetuovke" od Karla Maya ktorú som si prvý raz prečítal ako asi 9 ročný, kedysi v 1995 roku ak sa dobre pamätám, keď sme boli na dovolenke v Chorvátsku a tam som sa dočítal čosi o indiánskom krste. 

Už vtedy som pevne veril, že isto nekorešponduje s našim kresťanským ale Karl May psychologicky veľmi vystihol v jednej vete podstatu celého človeka ktorý citujem.

.... " indián sa po krste (nie kresťanskom, ale len indiánskom rituáli takzvanom) javí ako nedopečené mäso. Navonok sa azda ukáže akýsi dobrým, a lepším, ale v skutočnosti je (ostáva) surovým a zlým..."

Dajte si otázku, čím sme my kresťania. 

Vy môžete byť kresťan, katolík, kňaz, biskup, svätec, všeobecne duchovná osoba, to je v poriadku, ale vnútri môžete nemusíte samozrejme, toto je len analytická dedukcia textu, byť surový a zlý (vo svojej podstate) ale indián, alebo príslušník nejakého kmeňa, ktorý ešte o Bohu naozaj do onoho času nikdy nič nepočul, lebo žije v inom mentálnom nastavení, môže byť pravý opak napriek tomu, že o Bohu nikdy nepočul a žije primitívnym spôsobom života. 

Takže si myslím, že keď odhodíte tieto prízemné myšlienky, ktorými sa zaoberáte, a naberiete lepší duchovný level, veľmi dobre pochopíte, že."... tam, kde sa rozhojnil hriech sa ešte väčšmi rozhojnila moja milosť..." Rim 5,20. 

Posledne, záverom tohoto článku a príspevku do diskusie, čo vám poviem je to, že skúste ku Bohu, cirkvi, svojmu kňazstvu (chcel som byť kňaz) pristupovať viac analyticky, a budete sväto a svätejšie žiť aj uprostred ľudí, vďaka ktorým môžete mať extrémne pochybnosti, pretože VY a predovšetkým VY ako Kristov kňaz, ktorý má robiť len jedno jediné 1.Bohu prinášať obetu 2. posväcovať kresťanský ľud, to, čo vám prikázal svätiaci biskup na vašej vysviacke, pretože len týmito 2 príkazmi premeníte toho ateistu. Nad iným sa ani nezamýšľajte, a nerobte, čo nie je vo vašich silách. Vy sa nezamýšľajte nad tým, že nevie koho odmieta. O tomto by som vám vedel rozprávať viac. Toľko môj postreh.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár