Som typ človeka, ktorý zareaguje vtedy, kedy to považuje za vhodné. sú niektoré typy ľudí, ktorí najprv popremýšľajú, dobre si proste rozmyslia čo chcú povedať, a potom idú na vec a k veci. teda v skratke povedané, sú ľudia, ktorí najprv premýšľajú, a potom konajú. A potom tu máme presný opak, ktorý najprv konajú, a potom premýšľajú. A niekedy premýšľajú naozaj poriadne dlho, a premýšľajú, ako niečo mohli urobiť, a neurobili, dlho si analyzujú a vyvodzujú dôsledky svojho konania, ktoré možnože ešte časom predsa len pocítia. Verte mi, nie je to príjemný pocit, a zažil som to niekoľko krát.

Približne toto presne sa mi stalo, ale nepovažujem to za chybu, kedy som oponoval duchovnému otcovi, ktorého samozrejme mám v úcte, na jednu zásadnú teologickú chybu. Nejde mi ani tak o kritiku kohosi, alebo čohosi, ale kritiku všeobecne zaužívaného systému, ktorý je v našej cirkvi.

Ako vieme dobre, dnes ako kresťania slávime Veľkonočnú nedeľu, ktorá je tajomstvom našej viery, keď Pán Ježiš svojou smrťou našu smrť premohol, a svojím zmŕtvychvstaním čiže dnes(ako to po novom definuje v liturgii aj rímsky omšový kánon) obnovil nám život. O približne 40 dní neskôr budeme sláviť Nedeľu zoslania Ducha Svätého, a desať dní na to budeme mať Nanebovstúpenie Pána. Ale nepredbiehajme, a poďme pekne po poriadku.

V mojom novom článku si dávam otázku, či jestvuje výzdoba božieho hrobu na bielu sobotu. Vieme dobre, že je to symbolické pomenovanie pre miesto, v ktorom ležal Spasiteľ od veľkého piatku po ráno veľkonočnej nedeli, kedy triumfálne vstal z mŕtvych. Nakoľko zmŕtvychvstanie Krista teologicky nemá svedka, je ťažko definovať túto udalosť minimálna svetlom prirodzeného rozumu, a už ťažšie svetlom viery.

Dostávame sa teda do bodu, kedy niečo teda nerozumieme nielen z pohľadu nášho rozumu, alebo kritiky zmýšľania, kritického zmýšľania, podrobenie súdnosti rozumu, ale či jestvuje niečo také ako objasnenie našej viery, kedy v niečo proste musíme veriť, že niečo sa stalo proste také, ktoré presahuje náš rozum, chápanie, logiku.

Tomuto sa venovať nebudem, pretože by z toho mohli vzniknúť nové skriptá z dogmatiky, a samozrejme nebudem dávať ani komenty pre biblické state, pretože mi to neprináleží. Jedna vec je, aká je pravda, a druhá vec je, aký máme na to všetko všeobecný názor. O čo teda konkrétne ide.

V seminári sme sa učili, a neskôr som si aj správne uvedomil, že pojem boží hrob neexistuje, teda tomuto termínu (ako označeniu) by sme sa mali radšej vyhnúť, pretože takto to píše aj liturgické direktórium, a teda nemal by sa používať ani v liturgii, ako som si to prečítal a správne uvedomil. V tomto som sa uistil, čo teda správne je, a čo je nesprávne, aj preto, aby človek neupadol do klamstva, alebo nejakého bludu o ktorom bude pevne presvedčený, že to je pravda. A toto za istých okolností do bludu a klamstva uviesť celkom jasne môže. 

A zas označenie pravdy, ktoré pravdou ani nie je, a bude to klamstvo alebo blud. Človek dostal od Pána Boha dar jednak rozumu a logického rozmýšľania, ktoré slúži nielen na to, aby som vedel rozlišovať niečo, čo sa deje vo svete, ale aj na to, aby som správne pochopil veci, ktoré jednak pochopím len vo večnosti, ak to môžem spoznať v čase tu na zemi len čiastočne, a aby som nebol uvedený do omylu a nectil si niečo, čo je jednak klamstvo, alebo minimálne v hlbokom rozpore s pravdou. Nechcem sa hrať na nejakého múdreho, ktorý všetko vie, o všetkom je správne informovaný, všetkému rozumie, a neviem čo ešte, pretože viac krát som písal aj tu, že múdry človek sa učí celý život, ale hlúpy... ten už vie všetko. 

Správne je označenie kaplnka pre úschovu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Čisto teoreticky by sme to mohli nazvať ako hrob, v ktorom spočinul Kristus po svojom ukrižovaní na veľký piatok, keď po ukrižovaní ho sňali z kríža, a uložili Telo Pána Ježiša do hrobu. 

Samozrejme v priereze dejín sa muselo objasniť, a veľmi pomohlo rozšírenie teologických vedomostí na to, že v Kristovi jestvuje božská a ľudská prirodzenosť, o čom sa zmienim vo vysvetlení v odstavci dolu nižšie, že o čo konkrétne v tomto išlo, aj keď vysvetlenie tohoto všetkého celkom jasne prevyšuje akékoľvek ľudské chápanie.

Je to možno taký biblicko - teologicko liturgický detail, ale dosť podstatný detail, pretože v Kristovi zomrela len jeho ľudská prirodzenosť, božská nikdy. A keďže Boh logicky nikdy nezomrel, a samozrejme ani nikdy nezomrie, pretože nemá začiatku ani konca, tak potom neexistuje tým pádom ani pojem Boží hrob. Je to dosť dehonestujúci a vulgárny názov, ktorý musí zmiznúť z katolíckej terminologii. myslím že som dával dobrý pozor na prednáškach.


Záverom chcem povedať toľko, že pre našu vieru je celkom podstatné aj logické uvažovanie, aby sme si veci vysvetľovali nie na základe sentimentálnych dojmov a obrazov, ale predovšetkým podľa biblickej pravdy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár