Ach, aká bola vtedy krásna, čistá, vypísaná.
Občas mám v hlave toľko slov z ktorých by som sa chcela vypísať, ale niekde dostanem sek a slova nejdú.
Píšem po dvoch rokoch už
vydatá,
občas stratena,
občas nájdená,
občas smutná
občas veselá,
ale život stále chutí.
Aj keď som si myslela, že po tých mojich sklamaniach a bolestiach na duši mi už život nebude až tak moc chutiť.
Mám úžasného manžela ktorý mi dáva prvé aj posledné, stará sa, učí ma, načúva mi…
Ale aj tak mám občas zo seba pocit, že mu neviem dávať to čo mi dáva on, občas mám strach čo ak…
čo bude keď…
A tak som si včera naliala ,, skleničku” vína
( vekom som prišla na to, že čím krajší pohár tým to ma iný šmrnc) a premýšľala.
Čoho sa vlastne bojím, prečo stále cítim vo svojom vnútri akýsi krč.
Bojím sa toho, či som dosť dobrá ?
Bojím sa, či som dosť ?
Bojím sa, čo si o mne budú druhí myslieť?
Bojím sa, že sa raz zobudím a on nebude ležať vedľa mňa?
Bojím sa, že poviem niečo čo ublíži?
Ohhhhh my goood.
Prečo neviem svoju dušu a myseľ vyliečiť ? Prečo mi nemôže byt v živote ľahšie ?
Občas to príde…
premýšľanie občas dostaneš odpovede
… občas nie, ale je to práve to, čo robí život životom.
Tak som dopila, ľahla si a bola šťastná, že môžem.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár