vstupujem medzi steny prádzne,
neviem sa ubrániť pocitu,
že sa z tej ničoty zbláznim.
Ticho hrá hlavnú úlohu,
plné sú ho všetky izby,
nik neodváži sa vyzvať tú mátohu,
ktorá ich všetkých trýzni.
Knižky sú v pozore v polici,
pod posteľ sa schoval nákladný vlak,
mackovi steká slza po líci,
hovoriť sa bojí bo aj on má strach.
Topánky uložené do radov,
kabáty vzpriamené pohotovo,
čapice snajprujú z poličky,
no nik sa neodváži vyriecť prvé slovo.
Zrazu vstúpil som do kuchyne,
niečo nečakane sa tu stalo,
náhle som zapol rádio,
ticho cez okno zutekalo.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
je také ukludňujúce