Aký je otieň ligotajúceho sa úsmevu,
aké má meno náručie, čo skrýva teplo?
Kto nájde vždy slová, keď neviem ísť dopredu,
kto aj v tmavej duši zažne nové svetlo?

Kde hľadá silu znova nakopnúť sa,
prečo vždy nehľadí iba na seba?
Aby si dýchať mohol ponúkne ti vlastné pľúca,
ochotne položí hoc aj život za teba.

Srdce sťa drahokam nosí jak prívesok na hrudi,
jej prítomnosť sálajúca ochota,
pomôže keď duša tvoja zablúdi,
báznivý pocit obklopí ťa, bezhraničná dobrota.

Zdá sa mi, ...
že pohrať sa so slabikami,
keď majú sviatok všetky mamy,
je celkom správne.
Ponúknuť náruč,
darovať namiesto kvetov milé slová ako prekvapenie,
nie je čas strávený márne.

Všetko najlepšie ku dňu matiek.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  13. 4. 2017 16:43
Toto je úžasné, veľmi zlaté a milé od teba, tvoja mama musí mať radosť, že vychovala takého šarvanca
Napíš svoj komentár