Môžeš prísť na všelijaké miesta,
môžeš uzrieť všelijaké svetlo
nič sa nevyrovná ale tomu keď sa vrátiš do vlastného hniezda,
a čaká ťa náruč v ktorej je vždy teplo.

Môžeš spraviť všelijaké činy,
môžeš sa cítiť hoc supermanom,
no ver mi že nič nemá väčšej sily,
ako pohladenie vlastnou mamou.

Môžeš rátať na oblohe hviezdy,
môžeš kresliť na výkresy pocity,
a však to čo pred svetom v duši skrývaš,
vie len jeden človek, no a to si ty.

Môžeš babke pomôcť odniesť tašku,
môžeš dedka pustiť vstúpiť do dverí,
môžeš ľuďom dávať úsmev, lásku
či si dieťa a či človek dospelý.

Môžeš masťou rany hojiť,
môžeš ako náplasť používať slová,
to čo zlomilo sa znova spojiť,
tiež dať šancu ak ti ukrivdili začať znova.

Chceš?

Človek v rámci svojich možností,
povyvádza množstvo hlúpostí,
avšak jedno sa dá dozaista zaručiť,
že to všetko čo sa stalo veľa naučí.

Komu odpustiť a komu nie,
koho odsúdiť a komu podať liek,
komu zhasnúť svetlo,
komu podať krabičku zápaliek,
nech vie, že nie je sám...

Dať kus seba tomu ktorý po tom túži,
a odoprieť tomu čo si také niečo nezaslúži.

Život ponúka nám rôzne skúšky,
prináša tie chvíle ťažie,
plní najtajnejšie túžby,
dodá a tiež uberie nám sily,
a už nie sme tými čo sme boli,
zmení nás to a sme iní.

 Báseň
Komentuj
 fotka
zajkousko  3. 6. 2014 10:19
krásne
 fotka
georg21  5. 6. 2014 00:50


Napíš svoj komentár