Samozrejme, on to tak nikdy nemyslel. A ona sa predsa neopila kvôli nemu, ale kvôli tomu, že nevyhrala prvú cenu v tombole. Hm. Irónia jej vždy prišla na jazyk v tej nesprávnej chvíli.
Zavrela sa v kabínke. Našťastie pri jej elegantnom "vpáde" do miestnosti nikto nebol, tak sa aspoň nemusela pretvarovať. Čupla si na zem, chvíľku dýchala zhlboka, ale nepomáhalo to. Slzy sa už nedali zastaviť. Opäť. Akoby v nemom filme spustila nárek, ale bez hlasných prejavov. Proste len nechala prúd emócií stekať po jej lícach. Červeň, ktorú má tak rád, sa už z tváre vytratila. Oči, ktoré kedysi s láskou hladil pohľadom boli umáčané, dokonalý make-up sa roztekal. V kabínke sa chúlila kôpka nešťastia.
Akoby zázrakom, ženy, ktoré prichádzali na toalety sa nepokúšali vojsť do jej kabínky, ani na ňu neklopali. Zrejme by im nebola schopná odpovedať "Obsadené!". Alebo ju tam počuli. Možno sa len jej zdal ten nárek tichý. Možno bolo počuť každý roztrasený nádych, každý smrk, každú slzu, ktorá kvapla kde tu na satén.
Príliš veľa...
Mala som jesť...
Načo som si dávala aj ten štvrtý?
Prečo ma nezastavil?
"Vypadni..." Znelo jej v hlave. "Nemyslel som to tak..." dopĺňalo jej myšlienky. Škoda, že mu to neverila. Verila mu vôbec ešte niečo? Mohla?
Mohla... lebo ona ho naozaj ľúbila.
Je to láska, čo vidím v Tvojich očiach, alebo len odraz mojej? (Screwtape)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
anzu
7. 2.febuára 2010 10:41
teraz neviem, mám sa na to dívať ako na vystrihnutie z kontextu, ktorý obsahuje nejaký ich hlbší problém/hádku, alebo je to proste len opitý plač na záchode kvôli nejakej blbosti?
Napíš svoj komentár