Armády sú nastúpené na opačných koncoch herného poľa. Mocní generáli pokrikujú svoje príkazy a magické formulky. Medzi armádami sa rozprestiera prekrásny, no smrtiaci terén. Všetci účastníci tejto šarvátky sú pripravení zomrieť, pre víťazstvo v boji. V istom zmysle tu nikto nemyslí na seba.
Warhammer nie je ako prítulný skutočný svet, v ktorom sa nikomu nič nemôže stať a ľudia sa tešia vonku na kávičke pri prvom letnom slnku. Halucinogénna džungľa sa nestará aké sú tvoje záľuby a sny. Nechce ťa zabiť. Chce ťa zmeniť!
Po boji si so súperom nepodáte ruky, ani nepodpíšete mier. Pretože tvojim súperom sú krvilačné potkany a tie sú stále hladné. A to že sú to potkany ešte neznamená, že neovládajú mágiu. A to že ten potkan váži stodvadsať kíl čistého svalstva ešte neznamená, že v ruke nedrží automatickú zbraň. Vlastne tie ručiská necvičil na to, aby ťa zabil, ale na to, aby vôbec udvihol zbraň, ktorou ťa zabije.
Na bojisku neexistujú výhovorky a slová, i keď existuje tu šťastie v podobe kociek. Všetko je vyjadrené pohybom a akciou. Bohužiaľ (a možno aj našťastie) máme mimo Warhammeru v skutočnej realite možnosť opísať hocičo vlastnými slovami. Ach koľko neplechy to už len narobilo. Ale v poyhbovom svete takýto luxus neexistuje.
Buď sa niekam posunieš, alebo nie. Buď vyradíš figúrku mimo herného poľa, alebo nie. Buď si na kocke hodil 1čku , alebo "syr"(to je šestka pre krysy). Všetko je úplne zjavné.
Pre vytvorenie sveta máme dva opisné prostriedky. Slová a obraz. Písanie/reč a kreslenie/modelovanie. Jedným z nich, alebo aj oboma vytvoríme substanciu sveta, pevnú kostru, ktorá je akoby modelárskou hlinou.
A potom príde na rad mechanizmus. Duša. Ako veci fungujú. Koľko ľudí sa už stratilo v slovách a obrazoch? A koľko nepravdivých, prípadne neužitočných slov a obrazov už bolo vyslovených a načrtnutých. Bez mechanizmu je totiž všetko pravda. A všetko je aj lož. Iba mechanizmus dokáže rozhodnúť čo je skutočné.
Keď sa chlapci hrajú s plastovými vojačikmi, väčšinou mechanizmus chýba. Proste si vymyslia pif pag puf, zabil som ťa. Nie nezabil, lebo môj vojak sa schoval a aktivoval superštít a toto a hento a tamto.
Dospelí intuitívne chápu, že práve mechanizmus je srdcom hry. A tak si pridajú pravidlá. Pravidlo je tlmočník medzi nejasným svetom mysle a mechanickým svetom pohybu. Vlastne je to preklad z analógu do digitálu. Som si istý, že vaše priateľky majú radšej analóg, xixixi, ale svet je viac digitálny, je mi to ľúto. Es tud mir leid, ako by povedali bratia Maďari.
Ale vážne, čo by to bol za jebácky analógový svet, keby sme sa nemuseli konkrétne presunúť z bodu A do bodu B v čase Čé, ale mohli by sme MOŽNO ísť NIEKAM NIEKEDY. Keby tak hmlisto ako premýšľame v hlave, keby to takto bolo aj v realite. V správach by sme sa dopočuli a dovideli, že MOŽNO vypukla vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale mohli to byť aj iné štáty a možno to napokon ani nebola vojna čo vypuklo, ale mier. Vypukol mier medzi niekým niekde nejak. A možno to nebol mier, ale futbalový zápas, a možno to ešte nebolo ale len bude, kto ho vie. Veď by človek šiel ešte v prvú otváraciu hodinu reklamovať takýto svet. Alebo by človek šiel na prechádzku a prešiel by...nuž trochu. Trochu by podišiel.
"No počkaj počkaj Vajciar, ale o koľko presne? Ja chcem vedieť kde som"
"No veď prešiel si trochu bližie odtiaľ odkiaľ si šiel a teraz si trochu bližšie k tomu kam ideš"
"No ale počkaj Vajciar, že ako, no chápeš, veď, akože kde presne som teraz, nejaké GPS súradnice, smerové tabule s počtom kilometrov, niečo také"
"Veď proste si o čosi bližšie."
A svetové rekordy by boli, že nejaký atlét skočil veľmi vysoko. Ako vysoko? Proste veľmi vysoko. Vyššie ako ten pred ním. Tenti šampiónaky skokan sa volal Mitimuchi Halamiki, ale mohol sa volať aj trochu inak. Nejde o to, že by si to meno ľudia nepamätali. No SVET samotný si to už presne nepamätá. Ale určite sa to začínalo na M. Alebo L. Áno mohlo to byť určite aj L.
Kedysi svet taký naozaj bol. Zábudlivý a približný. No bol z toho riadny zmätok. Ľudia chodili neskoro do práce a tak. Či nie ľudia, ale dinosauri. A nie do práce, ale...na polia, čo ja viem. Hovorím, bol v tom riadny brajgel. A tak nám bohovia svet pretvorili na digitálny, aby sa v ňom dalo fungovať. ale v tom zhone práce zabudli na svet v našich hlavách a ten omylom ponechali analógový a približný. Svet mysle teda prestal pasovať k vonkajšiemu svetu.
Ale vôbec nie o tomto celom som chcel. Zotrime teda tabuľu. A napíšem na ňu
-AKO TO VYSVETLIŤ, AK JE NIEKTO TOTÁLNE ŽE TUPÝ, ALE DARÍ SA MU ENORMNE ŽE DOBRE?-
Zodvihne sa len jediná ruka. Na konci ruky je pripojená vysokoškolská študentka Univerzity Alojza Vajciara v Kekeňove nad Kekeňovcami, menom Milada Cyráňová.
"Pán profesor, musím ísť na záchod"
"Pusti to tu, Milada. Sľubujem, že ťa nevylúčia!...Ešte niekto?"
Prihlási sa Klement Búzik.
"Ale juj, pán profesór, aj mne už veľmi trebáááh. Gehehe."
"Ak si len userieš Klement, poletíš z tejto školy skôr než zazvoní na koniec hodiny!"
Netvrdil som, že moja univerzita je spravodlivá.
Jordan Peterson to už vlastne povedal. Že najdôležitejšie pre úspech je IQ. A druhá je svedomitosť. Lenže čo je svedomitosť? Z veľkej časti sebakontrola. A čo je sebakontrola? Schopnosť preklopiť vnútorný analógový svet do digitálnej akcie. Nie čo na mysli to na jazyku. Ale čo na mysli, to v údoch!
Ak sú myšlienky človeka priamo spojené s jeho údmi a namiesto jalových rečí vie priamo konať, potom má dobré šance na úspech aj ak je vytretý. Neveríte? Chcete dôkaz, že totálny primitív bude úspešný ak má myseľ napojenú na údy? Vypočujme si teda rapové proroctvo, tentoraz priamo od takéhoto primitíva.
"Nevšímam si reči, ale moju robotu. Nepredajní rapperi mi lížu syr z môjho kokotu. Jebali vás do čreva len choré hyeny..."
Nevšíma si reči, ani svoje vlastné reči, čiže jeho myseľ je priamo napojená na údy.
Všima si robotu. Lebo výsledok jeho myslenia je akcia.
Jebali vás do čreva...tu je už odkaz na analógový svet, ktorý básnik vyjadruje metaforou čreva a tento analógový svet je v básni jebaný hyenami, čím sa umelec snaží vyjadriť, že môže jebať analóg.
Vo Warhammeri som ešte žiadneho hráča nevidel vážne povedať "Moja jednotka si dá olovrant a potom si zaspievajú nejakú pieseň". Vo Warhammeri to nedáva zmysel. Jednotka to ani nemôže spraviť, pretože vo Warhammeri olovrant a pieseň nemajú vyjadrenie v jeho fyzickom svete. Sú to neexistujúce akcie. Pieseň môžu zaspievať len vtedy, ak je to špeciálna schopnosť opísaná v pravidlách konkrétnej bojovej jednotky a má konkrétne následky pre hru.
Napríklad ak si niekto napíše svoju vlastnú hru, bude sa volať povedzme "Môj šťastný rodinný život". A prvá vec čo spraví keď ju dopíše je, že pôjde poza ženin chrbát za kurvami. Tu nejde o to, že svoju hru hrá zle. Tu nejde o to, že táto akcia je deštruktívna voči jeho cieľu. Tu ide o to, že vykonal akciu, ktorá v pravidlách neexistuje. V reálnom svete mu to prejde a preto si to nevšimne. Vo svete svojej hry "Šťastný rodinný život" by ani nemal možnosť urobiť niečo také. Ak hrám šach a potiahnem pešiakom do L-ka a trvám na tom, hra sa skončila. Ak zničím pravidlá, hra už neexistuje.
Zvyšok blogu môžete nájsť na mojom onlyfans.
Slovník pojmov:
Jalový - (AI definícia) V technickom zmysle (najmä v elektrotechnike) sa slovo jalový používa na označenie reaktívnych zložiek elektrickej energie alebo výkonu, ktoré nevykonávajú užitočnú prácu (nepremieňajú sa na teplo, svetlo alebo mechanickú prácu)
Milada Cyráňová - Slovenská rodáčka, profesionálna speváčka, ktorá dosiahla enormné úspechy v zahraničí, najmä v amerike. Vo filmovom priemysle sa preslávila najviac seriálom Hannah Montana. v ktorom účinkovala v hlavnej úlohe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár