Už prešiel nejaký ten deň a nejaké tie hodiny a ja som stále ako prefackana...zaseknutá...bez duše a emócií..
Neviem spať ani jesť a plakať tiež nedokážem..
Ťahám za sebou dlhé dni a ešte dlhšie noci..prefajčene stovkami cigariet nadránom v okne svojej izby..s pohľadom upretým do ničoho sa snažím nerozmýšľať...nespomínať...snažím sa nemyslieť..

Pravdu??

...zväčša to nejde a ak nachvíľku aj ano tak len veľmi ťažko..bolí to...dusí to..,ale kričať nemôžem...tak zhasnem ďalšiu z cigariet a pustím si tu pesničku znova asi po stí krát...hľadám sa v tom texte a som tam..je to o mne...je to o nás...
Ano je tam aj on,ale neviem prečo...nemal by tam byť...už nikdy...,lebo nie som hodna..podľa neho nie som..

...podľa mňa som...moje vnútro mi vyrýva do tela vety v ktorých sa píše,že to má byť inak...úplne inak ako to je...
On to nevie...pravdepodobne to vedieť ani nechce...dokázal urobiť bodku za všetkým tak ľahko...

Nemala by som viac písať..,lebo keď píšem to znamená,že mi chýba...a nemal by...
Radšej to rýchlo potlačím dymom z ďalšej cigarety...nasadím si slúchadla do uší a pustím si tu pesničku ešte raz...

Možno v nej nájdem odpoveď...tu,ktorá neexistuje...

 Blog
Komentuj
 fotka
alive  3. 3. 2013 23:04
aká je to pesnička?
Napíš svoj komentár