,,Vy ste ešte v posteli?! To snáď nie je možné!´´ spustila mamka len čo prišla domov. ,,Už je pol jednej a vy ste ešte nič neurobili. Riady sú špinavé, dom nepovysávaný, letáky čakajú v chodbe a moje dve dcéry si ešte veselo vyspávajú!´´ Koľkože je to tých hodín? Pol jednej? No Bóóže, veď je víkend a navyše, tuším začínam byť opäť chorá. ,,Všetci mi vždy hovoria, aké mám už veľké dcéry, že mi určite doma pomáhajú a ja už určite nemám žiadne starosti. Ibaže u nás je to presne naopak! Čím ste staršie, tým je viac roboty okolo domu i vás. Už by ste mi mohli začať trošku pomáhať.´´ So sestrou sme inštinktívne naraz vstali z postele. Ja som si musela odskočiť na vécko a Aňa šla za mamkou do kuchyne. Počula som len nejaké hundranie a následný mamkin útek o dom vyššie - ku starkým.

,,Chápeš to? Len som sa jej spýtala, čo je na obed a už sa začala sťažovať, že nám to už vravela a keby sme toľko nevyspávali a riadne ju počúvali, nemuseli by sme sa pýtať. Pardon, ale ja som mala ťažký týždeň, stále som sa pripravovala na monitor a spať som chodila až o polnoci. Aspoň dnes som si chcela dlhšie pospať.´´ Aňa mala pravdu. Tak sa mi zdá, že mamka to už niekedy preháňa. Minulé leto sme museli vstávať o 9 a koncom prázdnin sme už o 8 boli v pozore. Chápem, chce nás naučiť dennému režimu, ale nemôže nám dopriať trochu detstva?

Po chvíľke pátrania po jedle som našla pizzu. Síce už bola studená, ale ja som mala taký hlad, že mi to absolútne neprekážalo. ,,Nechajme posledný kúsok mamke, nech má z tej pizze aspoň niečo.´´ Jeden kúsok, určite ju to zasýti. Ale keď na tom tak trvá... ,,Poďme teda rozkladať letáky, nech sme aspoň trochu užitočné.´´ navrhla som a sestra sa hneď pridala. Keď som otvorila dvere do chodby, mala som pocit, že ma niekto ovalil po hlave. Bolo tam trikrát po sedemsto letákov, to je dokopy 2100 letákov! Čakala nás kopa práce, najskôr rozkladanie letákov (každý leták v sebe obsahoval druhý!) potom vkladanie reklamy do reklamy a nakoniec išla reklama do letákov. Po hodine mi to už liezlo na nervy. Už aj mamka sa vrátila domov a prišla sa pozrieť, ako makáme. ,,Čo ten posledný kúsok pizze? Už sa do vás nevojde?´´ ,,Ten sme nechali pre teba,´´ zaznelo dvojhlasne. ,,Pre mňa? Veď ja obed mám, toto som priniesla pre vás. Presnejšie pre teba, Lenka, ty si vravela, že máš na ňu chuť.´´ Vtedy mi to došlo, včera som mamke spomenula, že som úž dávno nemala pizzu a ona mi ju dnes priniesla. Urobila, čo mi na očiach videla a ja som pre ňu ani nepohla prstom. Mala nárok byť napajedená...

 Blog
Komentuj
 fotka
n0win0u  13. 3. 2010 18:27
take su mamky, nakricia, navrcia, ale na svoje deti nikdy nezabudnu..ber to tak, ze to patrilo k tej pizzy, ako nejaka "vychovna" vlozka ( mimochodom mamka mala pravdu )
Napíš svoj komentár