,,V sobotu som bola hore na diske a keď sme s Maťou tancovali, tak tam prišiel Tarzan (nie, to nie je ten napoly človek napoly opičiak z džungle, ale jeden chlapec, ktorému sme s Aňou dali krycie meno Tarzan), sadol si za nás a celý čas nás sledoval. Keď som sa naňho pozrela, vždy otočil hlavu, len raz sa usmial. Ja už neviem, čo si mám o ňom myslieť?´´ Anka mi vždy rozpráva, čo sa cez víkend udialo u nich ´tam hore´a potom to rozoberáme. ,,Poznáš jeho facebook, nie? Tak mu proste pošli žiadosť o priateľstvo.´´ ,,Noo heeej, a potom na mňa bude ešte rok a pol v škole na chodbe zazerať a na diske sa za mnou už ani neobzrie. Pridám si ho, ak si ho pridáš aj Ty.´´ ,,A čo s ním mám ja? Okrem toho, že naňho párkrát narazím v škole v tarzanej farbe?´´ ,,Ty si tupá,´´ Aňa sa rozosmiala.
,,Naučila sa sa niečo na ten Kubín? Ja mám takéto, ale je to hlúpe, nechcem recitovať pred celou triedou´´ ,,Prečo by to malo byť hlúpe? A neboj sa, ty recituješ veľmi pekne, už to vie aj ON,´´ snažila som sa Anku povzbudiť. ,,To ja by som sa mala báť, pozri aký mám text, a navyše môj slovný prejav je na dve veci.´´ Fúú, až teraz mi to došlo ja a vystupovanie pred ľuďmi = tréma, roztrasený hlas a... amen. ,,Dobre, ale ja nechcem ísť prvá, ty choď!´´ ,,No to určite! Si sa zbláznila? Choď Ty alebo Paťa.´´ Pri tej predstave, že by som mala pred triedu vystúpiť ako prvá, sa mi žalúdok zvieral už teraz. Nanešťastie,v tom momente vošla do triedy slovenčinárka.
,,Tak žiaci, dnes si urobíme triedne kolo Hviezdoslavovho Kubína, preto sa Vás pýtam, kto z Vás sa pripravil a chcel by ísť ako prvý?´´ Prihlásila sa prvá spolužiačka. Mala pripravenú poéziu, recitovala ju krásne. Ako druhá šla Anka so svojou prózou, bola opäť skvelá a vo mne narastala nervozita. Vystriedalo sa tam ešte pár spolužiačok, až som zostávala len ja. Kristepane. ,,Pripravil sa na dnes ešte niekto?´´ Už som začala váhať, no vtedy ma moja spolusediaca Radka vyhodila zo stoličky a prinútila ísť dopredu. Okej, nádych - výdych otvorenú knihu si dám na stôl a idem. ,,Louise Rennisonová, úryvok z knihy Som ok, nemám bikiny.´´ Zrazu nastal v triede hurónsky smiech. Hneď som sa cítila lepšie a odrapkala som to, vlastne ani neviem ako. Poklonila som sa a - neverím vlastným ušiam - spolužiaci tlieskajú aj profáčka je nadšená: ,,Toto bolo príjemné prekvapenie.´´ To hovorí o mne?
,,Dnes sme počuli pár pekných ukážok od vašich spolužiakov. Mne sa všetky páčili rovnako a preto navrhujem postup všetkých dievčat do školského kola.´´ Spolužiaci súhlasne zajačali a zatlieskali. Takže školské kolo? Hmm, toto ešte bude veľmi zaujímavé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár