Asi všetci poznáte ten pocit, keď sklamete svojich rodičov a je vám to veľmi ľúto. V duchu si pritom neustále opakujete, že to už nikdy neurobíte len nech sa to trápne ticho už konečne skončí a vy môžete pokojne žiť ďalej. Spomínate na časy, ako z vás bola kedysi vzorná dcéra, každý bol s vami spokojný, neodvrávali ste, súhlasili ste so všetkým, čo sa vám povedalo, boli ste vtipná no smutná zároveň... Ako veľmi mi chýbalo počúvať od nich, že ma ľúbia, aj keď viem, že to tak bolo, aj je... A teraz? To, čo nasledovalo po mojom čine môžem pokojne označiť za najťažší rozhovor môjho života. A asi preháňam, ak tvrdím, že to bol rozhovor. Bola to ich kázeň... Začala potichu, nesmelo, o tom, ako si nerozumieme v niektorých veciach...pre nich možno dôležitých, no pre mňa nepodstatných. Ale mňa už unavujú a veľmi mi prekážajú ich reakcie, ako som nervózna z toho, že mám byť dokonalá, že mám všetko zvládať, že mám byť medzi prvými, aj keď o to nestojím... A nakoniec...nakoniec mi vyštekli do očí to najhoršie, čoho som sa obávala už od začiatku. Že som sklamala na plnej čiare, že som tá najhoršia dcéra a že už nikdy mi nebudú dôverovať ako za starých čias. Myslela som, že v tej chvíli sa moje srdce rozbije na tisíc malých kúskov. Slzy mi stekali prúdom po tvári a ja som premýšľala, čo všetko som im ešte chcela povedať. Bola to číra bolesť, čisté zúfalstvo... Obaja rodičia sa odmlčali a ešte hodnú chvíľu boli bez slova, s hlavou medzi plecami. Žiadne objatie na záver, žiadne bozky, všetky city boli medzi nami slepé a narážali do seba. Všetko bolo vonku a ja som nevedela, či som svojich dvoch najdrahších ľudí v živote vinou svojho výlevu nestratila nadobro. Bála som sa, ako budeme spolu fungovať. Keď odišli, pozrela som prosebne na oblohu. Chvíľu som premýšľala, čo sa práve udialo a išla som spať.
Rada: milujte svojich rodičov tak, ako milujú oni vás. Nebojte sa hovoriť s nimi o svojich zlyhaniach alebo problémoch, pretože to môže skončiť ako so mnou.
Poznámka: tento text je vymyslený a je chránený autorskými právami Slovenskej republiky

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár