KAPITOLA 4: LETS ROCK!
“Dobré ráno, počúvate Rádio Hajzel na frekvenciach 90 BPM. Dneska hráme všetkým, ktorý nemajú svojich priatelov pri sebe…a bude to Born To Be Wild !!!” ozvalo sa s rádia. Freddy pritlačil pedal to the metal a jeho Shelby sa pohlo. S otváraním garážových dverí si už starosti nerobil.
“Born to be wiiiiiiiild….” zreval Freddy. Odstrelil s brokovnicou susedovho psa a vyrazil na dialnicu. Pršalo. Na streche auta bubnovali tažké kvapky. Aspoň zmijú tie vtáčie hovná, napadlo Freddyho a hneď mal lepšiu náladu. Vysral sa na predpisy a nešiel cez mesto rýchlejšie ako 40kou.
Po chvíli dorazil k budove starej továrne na kadibúdy, ktorú používa Don ako továreň na kadibúdy a kde pravdepodobne držal Paullieho. Freddy zaparkoval auto a vystúpil. Svoj shotgun si zobral so sebou. Prešiel okolo budovy až k zadnému vchodu s nápisom Núdzový. Na tretí pokus s rozbehom vyvalil dvere a odstrelil prvého modofoko ktorý sa mu dostal pod ranu. Bola to upratovačka, ale to nevadí. S adrenalínom v žilách a krvou na ksichte zišiel po schodoch do suterénu. Potichu sa zakrádal. Za chvílu tichého zakrádania sa začal báť. Potichu si zaspieval. Nepomohlo. Prešiel úzkou chodbou a došiel k rohu. Zrazu začul hlasy. Pripravil si granát a hodil splintera. Ako vyletel spoza rohu, zbadali ho dvaja chlapi v montérkach, ale nestihli sa ani pohnút, pretože granát urobil svoju prácu. Podľa vône vo vzduchu zhodnotil Freddy, že barbeque je akurát. Krvavé a prepečené. Došiel k dverám na konci chodby. Nápis mučiareň ho neodradil. Odstrelil zámok na dverách a vošiel dnu. Za svojho života videl už všeličo, ale z tohto mu prišlo naozaj zle. Paullie ležal na zemi, z riti mu trčalo obrovské hovno a na tvári mal blažený úsmev. Nad ním stál Don. Na rukách žlté gumenné rukavice, na nohách gumáky.
“Ty úchyl, čo si to s ním spravil ???” skríkol Freddy. Vlna hnevu, ktorá sa nahromadila v jeho hlave sa rýchlo presunula do jeho rúk. Bola to blesková reakcia. Priskočil k Donovi, pažbou brokovnice mu vybil všetky zuby, kopol ho medzi nohy a odstúpil. Don, v slzách a krvi klačiac na zemi, sa len bezzubo usmial. “Už mu nepomôžeš….”
Freddy Madrac jednou rukou schytil Paulieho za golier, druhou namieril na Dona svoju double-barelled shotgun a nemilosrdne vystrelil.
“Zabíjať je ľudské.” precedil pomedzi zuby a tiahnúc Paullieho za sebou, odišiel.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár