Som ilúziou

Strácam sa na chodníku, v oknách, zrkadle, v teplákoch, na sedačke, stoličke, v lavici, v sprche, jedle, omaľovánke, vo vlne. Strácam sa. Duša sa mi odlepuje. O chvíľu odletí a nebudem ti mať čo ponúknuť.

Skoro ma prepadla panika, že ma nič neteší, no potom som počula ockov hlas. Hovoril, že príde po mňa na stanicu a môžeme ísť poztieť aj starkú a cestou sa zastaviť na cintoríne. Dojalo ma to. Som rada, že Boh koná v našej rodine.

Ale teraz... som len ilúzia. Zakrádam sa k rovnakým chybám. Ba čo viac, k vačším chybám. Bojím sa ich. Nie som to ja... Stratila som sa davno predtým, než som ťa spoznala.

Osem mesiacov, ako sa to stalo? 

Čo to stálo?

Stojí to?

Mala som zostať sebou, lebo teraz mi je to už jedno.

 Úvaha

2 0 3 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu