Aký bol váš názor alebo pocity, keď sa vám niekto (môže byť aj starší človek) zdôveril, že je ešte pannou alebo panicom?
Zhnusil sa vám, znechutil vás ten človek, začali ste si robiť posmešky z tohto jeho stavu s ktorým sa zdôveril, alebo ste to zobrali
(*pokr.) ... normálne?
Tým sa teraz nepýtam, aby ste posudzovali mňa, ale iba nestranne odpovedali, keď ste sa teda buď vy opýtali a ona odpovedala, že je panna alebo on bol panic, prípadne spomenuli, aké to vo vás zanechalo dôsledky alebo ako ste sa na to vyjadrili..
Lebo väčšinou na takéto otázky príde, keď sa partia opije a niekto sa začne pýtať aj toto. Možno napokon ste to zažili aj vy, že k takýmto otázkam prišlo..
Zažila som pred pár mesiacmi a brala som to v pohode, nemala som pocit, že to nejako negatívne ovplyvňuje jeho život v podstate mi to bolo jedno. Spätne som si ale uvedomila, že to bolo vidno a dosť ho to ovplyvňovalo, a dosť negatívne. V každom prípade, ak mi ešte niekedy niekto po 30 povie, že je panic, tak balím veci a odchádzam, lebo vážne nemám čas a energiu riešiť jeho pubertalne výstupy.
@priekala@4 fu, to sa nedá tak presne opísať, ale často som mala pocit, že sa bavím skôr so 17 ročným chlapcom než s niekým, kto dosť dávno prekročil 30tku
Neviem si predstaviť že by sa mi s tým niekto vo veku 25 +, s kým niesom vo vzťahu mal potrebu zdôveriť. Prečo by ma to malo zaujímať je to každého vec. Otázky či si ešte panic sme si dávali max tak na strednej
@11monika11@5 možno to niektorých v tom veku už prešlo a nenapadá ich stále to, čo napadá často pubertiakov. Ale no štatistika je taká, že to v takom veku nenapadne len malé percentov panicov alebo aj pánn (o nich však neviem na čo myslia).
@atropos@6 mňa sa to jedna baba (navyše ešte zadaná), opýtala počas večierku na VŠ internátu, či som panic . Bol som z tej otázky zaskočený, a hneď som hľadal myšlienku ako by som jej to mohol zahovoriť. Jedno isté - nechcel som jej to povedať, ja sám som hanbil ako pes, takže odpoveď som zatĺkal.
@6 @7 @2 Ak sa nemáte o čom inom rozprávať tak je to smutné.
A väčšine ľudí je to jedno, asi len tebe to tak veľmi prekáža. Tak buď si niekoho nájdi, alebo zmier sa s tým, že je to úplne v poriadku, ale úplne v poriadku.
Ty máš z toho úplnú obsesiu, kvôli tomu budeš tak sklamaný, keď nakoniec si nájdeš niekoho len tak narýchlo kto bude po ruke, lebo máš z toho také stavy.
Však kašli na to všetko. Nerieš hlúposti. Keď to prestaneš konečne riešiť a prestaneš sa kvôli tomu správať zúfalo, všetko bude v poriadku.
@priekala@8 proste, rozprávať o tom s niekym iným ako tvojou frajerkou je divne a nikto o to naozaj nestojí, a nikoho to nezaujíma. Takže áno, vždy keď o tom niekto bude hovoriť, bude to znieť ako keby sa zabudol v puberte, a je jedno co o tom hovorí štatistika @9 a keď sa ťa na to niekto iný pýta, tak aky je problém v tom, nepovedať mu pravdu? Však ťa potom isto nezatiahne do izby a nepôjde si to overovať.
@11monika11@14 a možno keby sa vtedy kero priznal aj by zaskóroval 😁
Kero ty si na to tak upnutý že po prvom raze budeš velice sklamaný že toto je to z čoho si si robil hlavu celý život
@mefistofel@11 tak mali sme sa o čom, ja som jej to nepodsúval, aby sa so mnou začala o tom rozprávať.. Ale asi ju to napadlo, keď si všimla, že k babe nie som dosť osobný a otvorený + teda že ma asi so žiadnou nevidela vo dvojici myslím, jedine ako partia, že tam boli chalani aj baby.
Ani nájsť si s týmto stavom nie je ľahké, keď sa zas s tým zdôverím nebude ma vedieť pochopiť a budem jednoznačne za divného (však už sa aj tak s tým cítim, hovoriť tak pravdu). Rovnako ako zdôveriť sa o vzťahoch. To vždy sa začnem ošívať, rozmýšľam ako to začať, či povedať pravdu, lebo teraz je taká doba, že asi je pre spoločnosť určitá norma, čo spoločnosť eviduje, a kto ju nespĺňa hanbí sa možno ako pes, ako možno ja.
Toto sú pre mňa najzložitejšie témy, keď to niekto na mňa "vybalí" a ak ma pozná, že sme kamaráti, pozná partiu iných mojich kamarátov/kamarátiek, ktorým by to mohla vyzradiť. 😬
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Tým sa teraz nepýtam, aby ste posudzovali mňa, ale iba nestranne odpovedali, keď ste sa teda buď vy opýtali a ona odpovedala, že je panna alebo on bol panic, prípadne spomenuli, aké to vo vás zanechalo dôsledky alebo ako ste sa na to vyjadrili..
@7
@2 Ak sa nemáte o čom inom rozprávať tak je to smutné.
A väčšine ľudí je to jedno, asi len tebe to tak veľmi prekáža. Tak buď si niekoho nájdi, alebo zmier sa s tým, že je to úplne v poriadku, ale úplne v poriadku.
Ty máš z toho úplnú obsesiu, kvôli tomu budeš tak sklamaný, keď nakoniec si nájdeš niekoho len tak narýchlo kto bude po ruke, lebo máš z toho také stavy.
Však kašli na to všetko. Nerieš hlúposti. Keď to prestaneš konečne riešiť a prestaneš sa kvôli tomu správať zúfalo, všetko bude v poriadku.
@9 a keď sa ťa na to niekto iný pýta, tak aky je problém v tom, nepovedať mu pravdu? Však ťa potom isto nezatiahne do izby a nepôjde si to overovať.
Kero ty si na to tak upnutý že po prvom raze budeš velice sklamaný že toto je to z čoho si si robil hlavu celý život
Ani nájsť si s týmto stavom nie je ľahké, keď sa zas s tým zdôverím nebude ma vedieť pochopiť a budem jednoznačne za divného (však už sa aj tak s tým cítim, hovoriť tak pravdu). Rovnako ako zdôveriť sa o vzťahoch. To vždy sa začnem ošívať, rozmýšľam ako to začať, či povedať pravdu, lebo teraz je taká doba, že asi je pre spoločnosť určitá norma, čo spoločnosť eviduje, a kto ju nespĺňa hanbí sa možno ako pes, ako možno ja.
Toto sú pre mňa najzložitejšie témy, keď to niekto na mňa "vybalí" a ak ma pozná, že sme kamaráti, pozná partiu iných mojich kamarátov/kamarátiek, ktorým by to mohla vyzradiť. 😬