Ležím na posteli. Sú dve ráno a štedrý večer o pár hodín. Svieti len malé červené svetielko. Neviem či naozaj alebo je to len výstražná kontrolka v mojom vnútri. Divné.
Hladkám plyšového macíka a zvieram ho nahými nohami. Chcem, aby tiež cítil tú skľúčenosť, ktorá sa mi za posledné obdobie vryla do duše a nechce von. Viem že on zato nemôže. No a čo, aj tak je to iba vec. Bez citu. Ako ja.
Chýba mi pocit potrebnosti. Že bezo mňa niekto nevie žiť. Práve sa mi ten človek stratil. Kdesi. Nevedno.
Idem ho hľadať. Veď sú vianoce.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mayben  25. 12. 2012 22:53
!!! presne
Napíš svoj komentár