V noci nemohla zaspať, hrozne mu chcela napísať, ako jej chýba, ale vydržalo to. Nebude sa doprosovať.
On opustil ich a ona mu to akože nevie odpustiť. Hoci v skutočnosti by mu aj rada odpustila, ale nemala príležitosť.

On mal plnú hlavu tej bláznivej starej ženy, tak nech si ju má. Ale niekomu napísať musela, lebo inak by nezaspala vôbec.

Vysvetlila si to tak, že jej asi fakt chýba sex, a na ten bol najlepší expert niekto úplne iný.
Tak mu napísala správu, ktorá sa tvárila na omyl. Akoby to patrilo niekomu inému.

Nedvíhal jej, keď mu volala priamo, lebo možno nezdvíha cudzie čísla.

Napísala mu.

Už som to našla a odpúšťam ti.

Začiatok vety vymýšľala asi hodinu , mal to byť celkom všedný začiatok, mal byť vytrhnutý z kontextu, a tento sa jej pozdával.

Bolo to pre ňu symbolické a trochu oslobodzujúce, ale on sa jej neozval. Až teraz ráno.

To si ani nezaslúžim. Kedy sa stretneme?

Napísal bez toho, aby tušil komu. Prečítala si tie dve vety aspoň desaťkrát za sebou a rozhodla sa, že ide do toho. Navrhla nedeľu. Nedeľa v cukrárni. Zamkne na chviľu, ako to robili s Leom. Bude to ľahké poznávacie znamenie.

V cukrárni okolo obeda. Iba ona, on a sex.

Z rúry sa šírila omamná vôňa sladkých pečených orechov. Zhlboka sa nadýchla a cez nos sa do nej pomaly dostával opojný pocit zlatých čias.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár