14.7.sme boli opekať.Asi týždeň alebo dva pred opekačkou sme sa dohadovali,že kto,kde a kedy ideme.Samozrejme každý súhlasil.Nastal deň D,ešte ráno som jej volala či určite pôjde tak vravela,že áno.Že ide teraz robiť a o 6 končí.Bol sme všetci(piati dohodnutý na 7.Tak každý bol už pripravený,sedeli sme všetci na lavičke pred bytovkou a čakali na ňu.Keďže sme sa ňu čakali už 15 minút tak som jej zavolala.Povedala mi,že ešte robí,ale že ona potom príde za nami.Tak sme šli iba my.Pripravili sme všetko,oheň už horel.Bolo možno 19:50 keď som jej volala,že kde je...
ONA:,,Prosím?"
JA:,,No kde si?"
ONA:,,Ta ja musím dnes robiť"
JA:Ta akože sme boli dohodnutý a ty robíš?"
ONA:,,Keď ja "musím" lebo kamarátka nemôže"
JA:,,Ta díky"...zložila som
Aspoň keby nám zavolala a povedala,že nikam neide pretože robí,ale nie ona sa na nás totálne vysrala!
O 5 minút mi prišla sms-ka:Joj to sa teraz nebudeme baviť kvôli nejakej opekačke keď sme sa za toľko rokov na seba nepohnevali?
Samozrejme som jej neodpísala.Veď ma totálne vytočila.Už som ani náladu nemala,ale kvôli ostatným som ostala.Opekačka sa konala holi sme boli iba štyria.Nakoniec tam nebolo zle,my sme sa dokázali zabaviť aj bez nej.
Na druhý deň prišla za mnou sa porozprávať a samozrejme aj ospravedlniť.Keďže to je moja najlepšia kamarátka tak som jej odpustila.Veď čo to je jedna opekačka oproti tým čo sme za tie roky spolu zažili
No a dnes sa to znova zopakovalo.
Boli sme dohodnutý(zase my piati),že si spravíme taký pojašený deň,že sa budeme baviť ako malé deti .
Náš plán bol takýto okolo 19:00 sme sa mali stretnúť(skôr by sa nedalo,
pretože ONA robí do 18:00)
*potom sme mali hrať volejbal,pokým by sme vládali
*no a nakoniec to najlepšie-zahrať sa na SKRÝVAČKU
Chceli sme si zaspomínať na tie časy keď sme každý večer hrali okolo bytoviek skrývačku.
Okolo pol 2 ku mne prišla ONA a povedala,že dnes si môžme spraviť ten deň(ten deň bol plánovaný na zajtra),pretože zajtra jej prídu kamaráti a chce ísť s nimi niekde.Tak som povedala,že v pohodke,že ja pozháňam ostatných.
O 16:00 som ich začala zháňať.Všetci s tým súhlasili.Dohodli sme sa na 19:00.Potom som si v kľude písala s mojím chalanom.Povedal,že musí ísť do mesta a že sa pri NEJ zastaví,že či naozaj ide a že o akej končí.
Po 10 minútach mi zazvonil mobil.
JA:,,Prosím?"
MILÁČIK:,,Ahoj,no bol som teraz pri NEJ a vieš čo?"
JA:,,Len mi nehovor,že robí,lebo ju zabijem!"
MILÁČIK:,,No robí"
JA:,,Fajn,zase to musíme zrušiť.Keď prídeš domov tak sa mi ozve,že čo jak na večer,ok?"
MILÁČIK:,,Dobre.Ľúbim ťa."
JA:,,Aj ja teba"
MILÁČIK:,,Tak ahoj"
JA:,,Ahoj"
No a je to tu zase.Mala mi zavolať,že či robí alebo nie a samozrejme nezavolala.Dnes sa s ňou asi nebudem baviť celý večer,možno pochopí,že toto čo robí už nie je normálne.Veď ona uprednostňuje prácu(v ktorej aj tak veľa nezarobí)pred kamarátmi!!!Už mi došla trpezlivosť.Dnes jej to poriadne vytmavím.
Viem,že tento blog je o ničom,ale musela som si vyliať všetkú tú zlosť,potrebovala som to dostať na papier,no do PC.
Dúfam,že vy toto neprežívate.
Ináč prajem príjemný zvyšok dňa
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len nenechajte tie roky stravene spolu len tak