Vymyslené príbehy

„Aká bola otázka?“ „Nič som sa nepýtala, “ odpovedala mi žena a jej malé oči ma priam prebodávali. Pozrel som sa za seba, či náhodou nie som priesvitný a nepozerá sa na niečo za mnou. ... Ďalej »

Rukou mi prešiel po vlasoch. Otcovsky ma po nich pohladil, aj keď mojím otcom nebol. „Keď nahadzuješ, nehýb plecami. Všetko je v zápästí a lakťoch. “ Nahodil som. Na konci silonu... Ďalej »

Prosebne som sa na ne pozeral. Čierne nohavice s textúrou červených kvetov. Tie kvety a ani tie nohavice som ešte nikdy nevidel. Ani tie nohy na ktorých ich mala oblečené. Prvý krát v živote ma zaujímali... Ďalej »

Sediac na stoličke v rohu sa pozerám do knihy. Dobre sa mi číta, lebo je tu veľa ľudí a na stenách sú zrkadlá. Nevidím sa v nich. Majú dobrý uhol a keby som sa do nich... Ďalej »

„Koľko máš kníh?“ Zobudil ma hlas, ktorý som si nepamätal. Ostal som otočený tvárou k stene. Dych sa mi od nej odrážal priamo do nosa. Smrdelo mi z úst. „Požičiaš mi niektorú?“ Hlas pokračoval... Ďalej »

Taký kľudný sobotný večer. Posledné kvapky vína dokvapkávam do pohára. Ani kvapka na zmar píčo! Púšťam film a dumam opäť nad niektorými vecami ... ... stali sa? Nestali? Mohli sa stať? Prečo sa stali!? Rozmýšľam... Ďalej »

Sedím na terase nášho konečne dokončeného domu, zabalená v deke. Nedokončila som školu, lebo ma nebavila, našla som sa v niečom inom. Som na vegánskej strave. Schudla som na moju vysnívanú váhu. Mám... Ďalej »

Zobudila ma vôňa kávy. Vždy mi ráno chvíľu trvá, kým sa spamätám zo sna a zorientujem v priestore. Káva – biele steny pokryté jesenným lístím a kresbami – obrovská manželská posteľ – rádio na malej poličke. ... Ďalej »

Báseň bezhlavo bez dychu spiť, alebo stopiť ako peniaze.   Bez úvodu zmrviť kvadru, ustlať hadovi a prebehnúť malý rozkrok naprieč savanou s dotykmi bez internetového pripojenia. Unáhlene sa prebojovať až do semifinále s priazňou... Ďalej »

Niekedy stačí len maličkosť a život sa ti v sekunde obráti na ruby. Maličkosť obrovských rozmerov... Soboty som milovala. Trávili sme ich s mamou na nákupoch. Milovala som obchodné centrá. S mamou sme sa stále posadili do kaviarne,... Ďalej »

                    Stála som pri okne a sústredene som sledovala padajúce číre kvapky dažďa, ktoré sa v okamihu strácali pod zemským povrchom. Bolo fascinujúce len tak stáť pri okne a v tichosti sledovať dar, ktorý... Ďalej »

Tak, ako každý večer v piatok, aj tento som sa rozhodol, že si pôjdem zabehať. Síce už bolo dosť neskoro, ale mesiac svietil tak jasne, že osvetľoval celú krajinu. Obul som si tenisky,... Ďalej »

Predieral sa hustými kríkmi už niekoľko desiatok minút. Slnečné lúče sa už nemali kadiaľ predierať a tak tu zavládla pochmúrna atmosféra, ktorú upevňovalo aj hrobové ticho. Krok za krokom sa posúval vpred hoci tenké konáre ho zakaždým... Ďalej »

Objali sa. ,,Ach ja tak rada objímam pekných ľudí, človek sa pri nich cíti aspoň na chvíľu pekný. " Začervenal sa. Pozrel sa na ňu, prameň jej ryšavých vlasov vial vo vetre... Ďalej »

Vstala skoro, vonku ešte bola tma. Lenivo sa ponaťahovala v posteli a v myšlienkach sa vrátila k nespracovaným štúdiám, ktoré jej položila na stôl už pred týždňom a na ktoré nemala už veľa času. Ale veď,... Ďalej »

Monika cítila hrču v hrdle. Nechcela, aby toho chlapa Ren zabíjal, ale nedokázala ani len pípnuť. Vtedy uvidela, že bola zase v parku Folimanka, ktorý poznala - plného farieb. Zahľadela sa do korún... Ďalej »

"Tvoja kamarátka bola unesená a ty ešte nevieš používať svoje schopnosti, aby si ju mohla nájsť... Ren ti s tým ale rád pomôže... " pokračoval pán Long, no Ren mu skočil do reči. "To... Ďalej »

Ubehol už mesiac odvtedy čo Ari a všetci jej spolužiaci museli poslať prihlášky na vysoké školy. Vtedy prišla Arina najlepšia kamarátka Jenell s tým najbláznivejším nápadom na svete a to podať si prihlášku na tú najprestížnejšiu školu na svete.... Ďalej »