* #bez... #november2022 - Môj život o 5 rokov

Zobudila ma vôňa kávy. Vždy mi ráno chvíľu trvá, kým sa spamätám zo sna a zorientujem v priestore. Káva – biele steny pokryté jesenným lístím a kresbami – obrovská manželská posteľ – rádio na malej poličke. Som doma.

Domov! Môžem to tu vôbec považovať za domov? Odkedy si ma opustil a šiel za inou, neviem, čo to slovo znamená.

Vezmem zo stroja čierny života-budič a prezerám si na mobile krásne životy a falošné úsmevy priateľov z Instagramu. Podchvíľou si pohladím rastúce bruško. „Ty budeš ale poriadne veľká!“ Intuitívne predpokladám, že moje dieťa bude dievča. Neviem prečo. Muži ma proste asi veľakrát sklamali.

Z myšlienok ma vytrhne náhle zapnutie sa rádia. Zvyknem ho mať nastavené ako budík. Ranné správy oznamujú mimoriadne chladný deň a vraj bude v noci viditeľná aj polárna žiara...

Založiť biznis s nízkohistamínovými koláčikmi sa mi teraz zdá ako skvelý nápad. Predpoklad, že histamínová intolerancia bude trápiť stále viac a viac ľudí, spolu s dokonalým pokrytím diery na trhu a marketingovými skúsenosťami zo školy mi prinášajú rok čo rok väčšie zisky.

A tak popri tom ako si obliekam tehotenské šaty a naťahujem pančušky na stále sa zväčšujúce nohy, premýšľam, aký z obľúbených koláčov upečiem dnes. „Mrkvový!“ , vyhŕknem len tak pre seba. V zrkadle ešte skontrolujem svoj neodolateľný úsmev a zo skine vyberiem obľúbenú žltú zásteru.

Naozaj je poriadna kosa. V rádiu neklamali. Na stromoch už skoro nezostal jediný list.

Takmer rutinne otváram dvere kaviarne P.M. a do náručia mi skočí Matej. „Ahooooooooj“, zatiahne so stúpajúcou tóninou hlasu tak, ako každé ráno. Usmejem sa a z chuti ho bozkávam na líce. „Presne viem, čo sa opýtaš. Odpoveď je: Mrkvový!“ Po chvíli sa objaví Patrícia. Zdvihne hlavu na pozdrav a povie najpôvabnejšie na svete: „Katka“. „Patrícia“, odpovedám tak isto miernym pokývnutím.

Domov. Odkedy si ma opustil a šiel za inou... toto je miesto, kde som najšťastnejšia na svete.

Odkedy si ma opustil, zobúdza ma iba vôňa kávy, rádio a kopance maličkého človiečika vo mne. A možno to tak má byť.




Každopádne, koláče sú cesta!

 Vymyslený príbeh

7 3 2 0 2

Komentuj

6 komentov k blogu