Poézia
Kde mi je koniec?
Nevedno prečo neviem prestať a nejde ani vzdať sa mi nieže by moje detské ruky neboli ryté ranami jak brázdy našich starých otcov hlbšie než pravda o bytí ... Ďalej »
Červený svet
Svet nie je cieľ a ani cesta. Necháva stopy ako podrážka zo skla. Blýska sa denne na ľudských troskách. Zakopneš o jednu, rieky sa pustia... Ďalej »
Verše z krabičky od zápaliek,,.
Od dneska spávam v škatulke od zápaliek Veď moja duša sa tam zmestí Je krpatá ako vločka snehu Špinavého snehu S pečiatkou bahna Od dneska bude môj svet v šuplíku Ale hlbokom viac než... Ďalej »
Odrazy prázdnych rámov.
Odrazy prázdnych rámov Každú nedeľu - hľadím na ne Predstavujem si v nich ženy... ... Ďalej »
Žľazy máš v poriadku
Podľa všetkého máš žľazy v poriadku. Poteší ťa správa dobrá, radostná, oznámila ju však len vrchná sestra - primára zamestnáva dnes dreň kostná. Žľazy máš v poriadku, žľazy... Ďalej »
Zabi chvíľu, trochou rýmu.
Párik kvetov zaviazaných Hlučných viac než lúčnych Zavíjalo o sto – šesť Na mozaiky rán Spojené vo váze Hľadia Naprieč sklený rám Zomierajú v oáze Takto vonia Každé „prepáč“ dáme Ďalej »
Every night in da bar
Chcel som prísť No viem, že By to nebolo vhod Aj tak nebudeš môcť Sa mi venovať A ja Sa len budem v diaľke opíjať ... Ďalej »
Letný dážď
Sledoval som tie kvapky Jak tečú po skle Pomaly ako Moje vnímanie O pol jednej ráno Bola tam, aj nebola ... Ďalej »