Blogy - 783. stránka
Necíťte ľútosť
V duši pusto, v hlave počuť len vánok vetra, snaží sa dať do pohybu to čím som ostal. To čím som sa stal po prejdení mnoha ciest, to čo zo mňa spravila viera v lepší nový svet. Nenašiel som to čo som tak dlho hľadal, ako pútnik som úplne... Ďalej »
Kvapky krvi
Sledujem ako kvapky krvi padajú na zem, rozmýšľam či ešte niekedy vôbec vstanem, začína ma pohlcovať smrť a chlad, napriek tomu stále necítim strach. Necítim bolesť, ľútosť, necítim nič, po tom ako na mne osud dolámal už toľký bič. Netuším či sa ďalšie ráno vôbec prebudím... Ďalej »
Krv, česť a odvaha
Do očí mi stekal pot – dosť ma to štípalo, no musel som byť stále v strehu. Tvár som mal špinavú od sadze a hliny. Adrenalín mi stále stúpal, moji spolubojovníci, bratia v zbraniach, vrátane mňa, sme boli nervózni, zato však pripravení na všetko. V zákopoch boli stopy krvi, prázdne... Ďalej »
V DÉREROVOM MLYNE
Musíš vedieť kde to je veľa ti to napovie! Sú to vlastne krížne cesty pobyt tam nič dobré neveští Ako také čierne vrany na všetky štyry svetové strany zlietajú sa čerti v noci proti tomu niet pomoci Ako smola čierny kúdol jeden z ních si aj zahúdol... Ďalej »
Dedinčania a hippie´s
Dedina je dnes mŕtvy svet. Kulturáky chátrajú bez kultúry. Mládež sa nestretáva pri spievaní, mládež sa stretáva pri bongu. Starci nevysedávajú na priedomí, pozerajú mexické a turecké telenovely. Polia a záhrady sa nehnoja hnojom, ale chemickými pesticídmi. Dedinské záhrady sú pri sadení biele od c Ďalej »
Rozhodol som sa
Nikdy som sa tak nenudil, čím viacej trávim čas pri práci akoby som sa zas prebudil. Pri počítači ma to nebaví, musím pozerať aj keď nechcem ako mladý čaká len kým sa postaví. Teraz už viem, že nič sa samé od seba nevybaví, chceme si plniť sny a stojíme... Ďalej »
Blog, 13. 6. 2013 20:28
Len pre Teba
Prší Lásku do obálky poskladala som To je málo Chcem ťa celého Oroseného Láskou Láska nás dvoch Ústa na ústach Dlaň v dlani Hlboko v nebi Prší Láska robila si z nás dvoch žarty Iba chvíľu Teraz sme spolu Prší Nech neprestáva... Ďalej »
,,. Trochu Eufórie,,
Tento blok nemá v podstate žiadnu pointu, či hlbokú myšlienku. Skôr som len dostala nenormálne veľkú chuť podeliť sa s niekým o moje pocity... aj keď viem, že drvivú časť z vás to zaujímať nebude:) Jednoducho..ide o to, že po veeľmi dlhej dobe sa v mojej hlave prestali rodiť pesimistické myšlienky Ďalej »
Navsteva vazenia Iwahig na Filipinach a pribeh vazna Koreu, clanok z dennika Filipiny 2013
13. 6. 2013 Rano sa budim o 5:47, tri minuty predtym ako mi zvoni budik. Dnesne skore vstavanie ma svoj dovod, rozhodli sme sa navstivit vaznicu Iwahig ktora ma byt asi 20km od mesta. Nie je to vazenie ako kazde ine, toto je vazenie bez mrezi a bez stien, neohranicene takmer nicim a aj kvoli... Ďalej »
Chcem pracovať v kníhkupectve
Mojím osobným a veľkým snom je mať zamestatne v jednom dobrom veľkom kníhkupectve. Pretože, ja rada knihy mám, ja čítať denne 600 strán dokážem. Knihy sú môj život a po ich boku sa sama sprevádzať chcem. Nápady v hlave mám , na papier napísať ich chcem. ... Ďalej »
Blog, 13. 6. 2013 17:38
Strieborné jazero
Vo vzduchu cítiť jemnú vôňu kvetín. Ležím uprostred ničoty a vnímam vlnenie stromov a vysokej trávy. V ušiach mi hrá hudba a počúvam nadpozemský hlas. Rukou párkrát pohladím jemnú trávu a prevaľujem sa tak dlho, kým sa konečne nenabažím toho pocitu a tej vône. Spomínam na chvíle, ktoré mi vháňajú d Ďalej »
Only at the end do you open your eyes
There are some people There are not very small They think its OK They are just standing before the truth They are looking to the eyes of the white truth And then when the see standing truth They are walking with dead face And your mind is broken If you... Ďalej »
Blog, 12. 6. 2013 18:57
Ten Bezmocný a ten Bezbranný
Sme spolu na drevenej studenej lavičke v tvare kruhu, prepojenej bezduchým kovom do stredu živej hliny. Aura okolia navrávala i naprávala moju teóriu o duchoch. Boli tu a dali o sebe znať. Miesto bolo plné radosti. Ešte aj stratení sem prichádzali nabrať a načerpať trochu do svojho deravého vedra. H Ďalej »
Každé zakopnutie, a tie premočené tenisky
Každé zakopnutie a tie premočené tenisky. O tom nikto nehovorí, ani nepíše. Dokonca ani ja.. Odrazu začala hrať tá známa pesnička. A ja som sa cítil presne tak, akoby som čítal tú knihu a pršalo. Všetko bolo šedé, modré, zelené a to prázdno v Ďalej »
Blog, 12. 6. 2013 15:47