Blogy - 618. stránka
Deň čo deň
Nezabudneš na deň čo deň žiariacu žiar ani na činy po ktorých nasledovala ľútosť a žiaľ po nich slzy, ktoré rozšírili vo vlastnej duši požiar rozširuje sa neustále ďalej a je horúcejší než si spomínaš oslepuje ťa po tme i v dennom svetle chceš sa znovu vyznať vo vlastnej hlave a tak svetlo zhasínaš Ďalej »
Úvaha, 16. 3. 2014 19:40
Kozy, zadky, nohy, ten pohľad je boží
Majco a Majco, boli normálni típci, z ulice, čo často vymieňali pocit pohody za grcky z lacného vína a čokle od lacných frajerov čo sa flákali ako oni po svete. Za svojimi snami, bez prachov, s opicou, a drobnými na lacný chľast. Veď čo žili ako im to prišlo, slobodne, ... Ďalej »
Pád do prítomnosti: Zrodenie (Kapitola 1)
Tvrdo som dopadol na zem. Pre ľahší dopad som pokrčil nohy, pričupený som aj zostal. Prešiel som rukou po stvrdnutej hline, ktorá tvorila podklad skaly, na ktorej som stál. Z prasklín vyrastali trsy suchej trávy, ktoré mi siahali až po kolená. Jeden som využil a skrčil som sa zaňho, aby som si skon Ďalej »
A čo anal? aneb Vorvaň 1/2
Tak a prišiel čas mojich menín … je to stručné .. písal sa rok 2012... sa mi zdá, neviem či to nebolo o rok skôr.. oslava na ktorú v živote nezabudnem.. prečo?? lebo som bol znásilnený !!! po rokoch spamätávania sa a znovu zroďovania veci, ktoré sa mi stali časom ale boli celý čas niekde inde, ... Ďalej »
Skutočný príbeh, 16. 3. 2014 08:26
DAF,,,,
Všetko sa zahmlieva pred očami. Už viem, že silní ľudia neexistujú. Všetci sú rovnako slabí. Len niekto to má ľahšie a niekto ťažšie. Vždy to budem mať ťažšie. Oveľa ťažšie. Väčšinou si pripadám, ako v mori so žralokmi, pričom ja nie som žralok. Alebo ako... Ďalej »
Pseudoblog, 15. 3. 2014 20:56 1
Prečo som taká, aká som?
Prečo všetkým leziem na nervy? Prečo sa neviem správať tak, aby ma ľudia vedeli dlhodobo znášať? Prečo mám tak zložitú povahu? Prečo som taká, aká som? Už od malička som bola také uzavretejšie dieťa. Nemala som nikoho, komu by som vedela povedať všetko, tak som si vytvorila imaginárneho... Ďalej »
Fantasy
Nebo bolo čisto modré a všade dole pod tou belasou krásou sa rozprestierali prekrásne nedotknuté lesy Údolia nádeje. Slnko bolo vysoko na oblohe a hrialo ako nikdy pred tým. Vtáci spievali svoje piesne a zver si slobodne pobehovala po horách. Na lesnej prašnej ceste medzi touto atmosférou zaznel ale Ďalej »
Vymyslený príbeh, 15. 3. 2014 17:14 4
O tom, že nemožné neexistuje a o láske
Varovanie: Niekto možno po prečítaní odpadne doľava alebo doprava, tak bacha, aby ste sa neudreli :D ; ) Dnes len stručne. Posledné dni boli pre mňa jedinečné. Každý deň je jedinečný, ale sú dni, ktoré sú jedinečnejšie, situácie, na ktoré sa nezabúda, udalosti, ktoré rezonujú dlhšie. ... Ďalej »
Pád do prítomnosti II (Kapitola 26 - KONIEC)
26. Dingo nás nejakým zázračným spôsobom dostal na hlavnú ulicu. Veľká brána bola stále v jednom kuse, no už odtiaľto som počul rapotanie z guľometných hniezd. „Kde je Lia?“ spýtal som sa ostro, keď Dingo zastal. V aute sa rozľahlo ticho. Ozývalo sa len Royove posmrkávanie, keď ticho plakal... Ďalej »
Pád do prítomnosti II (Kapitola 25)
25. Nerád som uznával zásluhy iným, alebo niekoho chválil. Jednoducho som to nemal v povahe. V škole som nemal rád tých, ktorým sa darilo, mne samému to bohvieako nešlo. Nenávidel som lepších zberačov, no na moju obhajobu musím povedať, že takých bolo málo. Čo? Že som egoista? Iste. Jednu vec... Ďalej »
Napínavý príbeh, 15. 3. 2014 08:35 1
Pád do prítomnosti II (Kapitola 24)
24. Stalo sa presne to, čoho som sa obával. Hneď, ako ma strážnik postrčil do cely s najvyššou ochranou, na stoličke v jej strede som zbadal útleho chlapíka s hákovým krížom na ramene. Díval sa na mňa so zdvihnutou hlavou a zoširoka sa usmieval. Tmavá stena z chladného kameňa za ním dodávala jeho vý Ďalej »
Napínavý príbeh, 15. 3. 2014 08:33 2
Pád do prítomnosti II (Kapitola 23)
23. Keď som otvoril dvere do bytu, ovalila ma vôňa pečeného mäsa. Prekvapene som sa díval na Roya a Abigail, ktorí sedeli na starom, napoly rozbitom gauči a v rukách držali taniere s mäsom, z ktorého sa valil horúci dym. Na stole bol ešte jeden tanier – mäso malo tmavočervenú farbu, vedľa neho bolo Ďalej »
Napínavý príbeh, 15. 3. 2014 08:31 1
Otázka ceny 1. kapitola
Ten muž bol sám. Sedel v tmavej jaskyni a jediným zdrojom svetla a tepla boli pomaly dohasínajúce plamene malého ohníka. Pukot dreva v ohni a tiché kvapkanie vody zo stien jaskyne boli jedinými zvukmi. Muž bol potichu, načúval týmto zvukom a pritom prežúval syr a zvyšky chleba, posledné zvyšky z je Ďalej »
Stratený let
Dnes ti niečo poviem, pravda je... že ľudia chcú čítať v mojich očiach, a stratia sa v mojom zraku nechápu a nepoznajú ten pocit čo mi do duše ryje urážky, údery, pohľady bezhlavo stratia sa v kope prachu cítim ten tlak a preto nesmiem dlho stáť cítim výsmechy na chrbte... Ďalej »
Úvaha, 14. 3. 2014 19:56
Šumafuk
Železiarne spekájú signalizačnými reflektormi oblohu, Počas popolcovej stredy všetko vibruje, vrum-vrum pretekajú sa tiene, Wagnerove valkyrie. Pod smrekmi mačka mladá listy loví. Všetko sa trasie, len kostol a ja, bezhybne stále stojím. Život v 23jke zda sa zatial skromný. Ako nožka... Ďalej »