Blogy - 505. stránka
ČPRP kniha druhá.
Ahojte, takže konečne sa mi podarilo pomaly ale isto dokončiť druhú časť môjho románu. Posledné úpravy a je na svete :-), neskutočne sa teším. Budem vás informovať a zároveň sem môžem dať aj ukážku. Chcete? Tu máte z jednotky: Udivene mi hľadel do očí. Prekrížila som si ruky... Ďalej »
Recenzia, 25. 10. 2014 11:11
Ohýbaj ma, mamko, kým sa dá.
Tak..ďalší chladný októbrový deň za nami. Možno ste ho prežili zabarikádovaní michelinovským kabátom, možno v teple obydlia, možno mrazivý chlad ticho doháňal vaše receptory k zúrivosti. Mne nebolo ani teplo, ani zima, no napriek tomu moja pocitová termoregulácia utrpela mierny seizmologický šok. Pr Ďalej »
Ako u nas bol T, a vlastne ani nakoniec nebol
Štvrtok večer, obaja sme prišli zo školy. T mal ťažký test, bol unavený. V priebehu minúty však mení názor a pýta sa, ako sa dostane na moju kolej. Cítim sa rozporuplne, unavene, škaredo..no hocijako len nie na „oblídku. “ Na jednej strane ho chcem vidiet, pretože mám pocit, že som už aj zabudla že... Ďalej »
Rachot padajúcich snov
Počujem buchnutie dverí-mamča je doma, skvele. Nájde ma sedieť v strede kuchyne so zhoretou ryžou, čajom vykypeným cez celý sporák a opuchnutými očami, ktoré od noci ešte nestihli uschnúť. V očiach sa jej hneď zjavia známky starého známeho strachu. Pustí tašky na zem, sadá si ku mne a s viac ako 100 Ďalej »
Jeseň s tebou v hlave
Sledovala ako nemilosrdný vietor šklbal zo stromov posledné zvyšky listov. Pritiahla si golier kabáta bližšie ku krku. Bola jej zima, ale nemohla odísť. Čakala na niekoho dôležitého. Bola nervózna. Ruky sa jej triasli skôr od nedočkavosti, nervov ako od zimy, ale nikto okoloidúci by nepoznal rozdi Ďalej »
Človek človeku
Zvláštne, aký silný mám niekedy pocit, že to všetko dobré zo sveta mizne. Nie, nechcem byť žiadna pesimistka, ani písať o konci sveta, to nie. Ale občas mi to chýba. Taká tá láska medzi ľuďmi. Nie medzi partnermi, rodinnými príslušníkmi či kamošmi. Láska obyčajná, najprostejšia, prvotná. ... Ďalej »
Bolesť
Najlepšie diela sa trvoria, skrze katarziu a hlbokú bolesť, nenávidím a zatracujem, zo svojej hlbky duše neprajníkov a chudákov , ktorí v živote tvoria len bolesť, zraňujú citlivé duše a so svojou zvrátenosťou sa vytešujú tomu, že vykonali nejaké to dielo potupy a skazy, prechádzam denne cez hlboké bolest Ďalej »
Fádne fragmenty
Viečka očí doklepávali posledné riadky príbehu dlhého dňa. Dňa, na konci ktorého už nebolo čo viac zachovať. Posledný impulz pred vynúteným spánkom. Spomienky pretrvali v realitu a zmiešali sa. Ležal som na zemi za bledo-sivými vchodovými dverami jedného pajzla, ktorý by ste sťažka nazvali podniko Ďalej »
23. 10. 2014 Prvý blog
Prvý blog. Príspevok. Zhluk písmen, čiarok a myšlienok. Malo by to byť , vlastne čokoľvek. Ja vlastne ani neviem ako som sa sem dostala :D , to je na tom tragikomické. Dnes som sem asi troma komentarmi prispela, z toho jeden som pridala duplicitne :D :D :D ... Ďalej »
Aj nádej umiera,,.
Nazvite to ako chcete, túžba po pozornosti, rádoby depresívny týpek... Dúfam však, že si to niekto prečíta až do konca. Sám neviem, čo od tohoto blogu vlastne čakám a čo presne chcem povedať. Pravda je ale asi taká, že len potrebujem porozprávať svoj príbeh ľuďom, lebo si... Ďalej »
Postrehy, úvahy, zážitky vol. II.
... Je štvrtok, 19, 18 hod. večer, dvadsiaty tretí deň mesiaca októbra... Dlhší čas som sa neozval. Nie že by nebolo prečo, či o čom, ale nejak vždy, keď som aj začal písať, tak som napísané zmazal a vykašľal sa na to. ktovie, či tieto riadky... Ďalej »
Päťdesiatý-prvý večer
rána. prvé a už aj päťdesiate-prvé. čakám na sto-desiaté kedy sa zobudím a budem šťastná, pretože sa vrátim tam odkiaľ som. slnečné skoré ranné hodiny, kedy sa túlaš nočnými uličkami kedy krájam ospalo ovocie do misky a ty smútiš a ja radšej nevnímam ... Ďalej »
BORIS
BORIS Budík o piatej, ale včera bol futbal, tak sa mu nechcelo vstávať. Parťák už túroval mikrovlnku. „To som zvedavý, ako v tom Anglicku vstávajú do práce, keď ešte po futbale chľastajú v bare?“ Kolega bol svetaskúsený. „Normálk Ďalej »
Skutočný príbeh, 23. 10. 2014 13:05
SOMÁR
SOMÁR Ranný zhon: káva, rohlíky, maslo, tofu. Dvaja ľudia pobehujú a zrážajú sa vo dverách. Ona to má za hodinku, ale je celá pojašená. On už za pár minút, lenže nemôže sa akosi odtrhnúť... „Vieš, kedy si najkrajšia?“ ... Ďalej »
Skutočný príbeh, 23. 10. 2014 12:53