Keď prvé vločky z neba spadnú medzi nás,
nech sa aspoň na chvíľu spomalí čas.
Spomienky na ľudí sa budú vynárať,
človeka zahreje pocit, že mal niekedy rád.

Ach, tieto chvíle nostalgické, plné krás,
niekomu sa z nich zatrasie hlas.
Všakže je to prezieravé môcť v budúcnosti
úročiť lásku z minulosti.

Hľadať šťastie sa dnes javí ako málo,
ledažeby hľadanie zmysel malo.
Každý to už skúšal v preplnených regáloch,
trblietavých veciach či peniazoch.

No až aj Váš čas prekročí povolenú rýchlosť,
nebudú naň platiť represívne opatrenia ani slušnosť,
keď budete mať pocit, že sa to ďalej nedá
a pri pohľade na Vás zostane aj veverička bledá -

zastavte sa!

Lebo tak, jak tá vločka čo sa rozplynie,
všetko na zemi sa raz pominie.
Ale pocit, keď náš úsmev na tvári
srdcia blízkych i vzdialených rozžiari -

zostáva.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár