Čierna noc, vlaky, stanice, trate. Špina, beton, ocel, žlto-oranžové svetlo lámp. Cesta z CR, rodičia, kufre, únava, tma. Uplne ako z čiernobieleho filmu. Až na to žlto-oranžové svetlo.
Tažko popísatelný pocit. Narušenie komfortnej zóny introverta. Temné, neosobné a miestami dobrodružné, nové a snové. Nové podnety a nové myšlienky. Komplet rozpačité...
Kolko tá cesta vôbec trvala? Spätne v myšlienkach je takmer nekonečná. Doslova podstatný zlomok detstva.
Myslím že tam toho bolo viac. Hluk, škrípanie, monotonne zvuky. Letný vánok, mierny, nočný, osviežujúco studený. Velké prázdne haly s kamennými dlažbami, ozvena, špina. Velké hodiny. V čiernej, biele, s čiernymi ručičkami a stupnicou.
Ako keby celý čas jazdil len tmou a starými opustenými fabrikami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
vlaky prichádzajú a odchádzajú. spomienky vystúpia na peróne, pod lampami v žltom svetle, už naveky. Z hmly sa vynoria biele svetlá ktoré prehučia okolo. Život míňa všetko naše chápanie a ponímanie času, skôr než ho pohľadom uchopíš, už sa topia v hmle červené koncové svetlá a ty len premýšľaš, kam ten vlak ide.
Napíš svoj komentár